Potešiteľné bolo, že Slash už má na konte dostatok sólovej muziky a tak si nemusel pomáhať príliš mnohými skladbami z obdobia GUNS N‘ ROSES.
V ten večer zaznela v O2 aréne z repertoára GN’R len legendárna „Nightrain“.
Spojenie takých muzikantov ako je Slash, Mysles Kennedy a Phil Campbell bolo veľkým lákadlom a preto som sa rozhodol vycestovať do Prahy a zhliadnuť túto ich spoločnú show. Koncert sa konal v O2 Aréne (zimný štadión) a ako sa ukázalo neskôr, nebola to zrejme úplne ideálna voľba, ale ľudí prišlo na mraky, takže ich bolo treba niekam narvať. Nemám prehľad o tom, aké sú kapacity iných možných arén v rámci Prahy, takže to nechajme radšej tak.
Koncert odštartovali chlapíci, ktorých okolo seba vyskladal legendárny gitarista Phil Campbell (MOTÖRHEAD), ktorý po smrti Lemmyho dlho bez muziky nevydržal. Dovolím si tvrdiť, že ma ich muzika zaujala a pôsobila trochu pestrejším dojmom ako skladby samotných MOTÖRHEAD (!!!), aj keď jedným dychom dodávam, že skladby tejto legendy, ktoré v ten večer zazneli („Born To Rise Hell“ a „Ace Of Spades“) zožali pochopiteľne najväčší ohlas. S výnimoku už predsa len staršieho pána Phila, chlapi behali po pódiu a odohrali poctivý rock ‚n‘ rollový koncert. Bola to výborná voľba predkapely a publikum bolo pred vystúpením hlavných hviezd večera skvele nažhavené.
Slash sa vrátil do Prahy po roku a pol, tentokrát v sprievode svojich kumpánov Mylesa Kennedyho a The Conspirators. Legendárny gitarista zažíva mimoriadne produktívne obdobie. Za posledných desať rokov sa mu podarilo vydať štyri albumy a popri tom ešte stihol mamutie svetové turné s GUNS N‘ ROSES. To na pre hudobníka po päťdesiatke naozaj nevýdaný kreatívny apetít. Pre nás, fanúšikov, je to len dobre.
Koncert odštartoval otváracím songom „The Call Of The Wild“ z posledného albumu „Living The Dream“ a už vtedy bolo jasné, že nám táto partia dožičí poriadne šťavané vystúpenie. Od začiatku sa šľapalo naplno na všetkých postoch. Kostru vystúpenia tvorili pochopiteľne najmä skladby z tohto albumu. Potešiteľné bolo, že Slash už má na konte dostatok sólovej muziky a tak si nemusel pomáhať príliš mnohými skladbami z obdobia GUNS N‘ ROSES. V podstate prišlo akurát na skladbu „Nightrain“ a aj to zrejme z dôvodu, že by sa to patrilo 🙂 Ale úprimne, padlo to fajn. Celkom ma tešilo, že prišlo na viaceré skladby z prvého sólového albumu „Slash“ z roku 2010, ktorý u mňa jasne vyhráva a skladby „Ghost“, „Back From Cali“, „Starlight“, „By The Sword“ či dva kusy „We’re All Gonna Die“ a „Doctor Alibi“, pri ktorých sa za mikrofón postavil basák Todd Kerns (na doske spievali Iggi Pop, resp. Lemmy). Jeho performance sa mi páčila počas celého koncertu najviac a pripomenul mi imidžom ôsmu dekádu minulého storočia.
Bol som tiež pomerne nadšený z výkonu speváka Mylesa Kennedeyho, ktorý ma svojim prejavom na štúdiových nahrávkach až tak do vytŕženia nedostáva. V Prahe naživo predviedol parádny výkon a aj ako frontman to zvládol na výbornú.
Po dvadsiatej skladbe „World On Fire“ nás ešte Slash, Myles a konšpirátori trochu napínali, ale nakoniec pridali ešte záverečné dva kusy „Avalon“ a samozrejme „Anastasia“.
Slashov koncert trval zhruba dve hodiny a to je teda poriadna porcia rock ‚n‘ rollu. Ak by sme hľadali nejaké negatíva, tak zvuk mohol byť trochu čitateľnejší, avšak v priestore zimného štadióna to zrejme nebude také jednoduché. Druhou slabinou a s tým už by sa niečo dalo urobiť, bola absencia veľkoplošnej obrazovky. Ľudia, ktorí nemali kúpené lístky do predného sektora alebo nebodaj tí, ktorí sedeli na tribúnach, mohli mať problém dostať sa do varu, hoci kapely trhali betón.
Každopádne to bol ale parádne strávený večer a ak bude príležitosť zhliadnuť túto partičku opäť, nebudem váhať. A nemali by ste ani vy.
