Spomienky na najlepší čierny metalový festival v strednej Európe a pozvánka na nový ročník

O tom, ako to vyzeralo na ročníku č. VI s ešte pred covidového obdobia sa môžete dočítať aj tu: https://rockhard.sk/2022/07/06/celebrare-noctem-fest-vii/, dovtedy to bola ešte jednodňovka, ale natiahnutie tejto akcie na dva dni sa ukázalo ako správne. Festival tohto významu a kvality proste 2 dni potrebuje, porovnal by som ho snáď už s iba zaniknutým Hell Fast Attack v Brne, ktorý ukončil svoju púť desiatym ročníkom ešte v roku 2016.

Celebrare sa ale vypracovalo na viac ako dôstojného nástupcu, priam na lídra tohto typu festivalov v strednej Európe minimálne určite. O tom čo je zhodné, sa už opakovať nebudem, všetko sa dočítate na už uvedenom odkaze. Čo sa týka fotografického zadokumentovania tejto akcie, je to skoro nemožné, v priestoroch sály kde sa hrá, je absencia svetla, veľa hmly, na druhú stranu je tým podtrhnutá temná atmosféra a dobrý zvuk, aj keď zopár rejpalov sa na túto tému našlo. Čo sa týka zvuku, ja som bol spokojný, dobre som počul či pod pódiom, či pri zvukárovi. Odkazy na fotografie (áno, v našich silách nebolo možné to vhodne zadokumentovať v týchto podmienkach) nájdete u kolegov z iných médii tu: https://stills.eraserhead.at/celebrare-noctem-fest-vii-30-09-2022-alter-schlachthof-wels/, (2) Celebrare Noctem Day 1 – Shade Grown Eye Photography | Facebook, (2) Celebrare Noctem 2022 Day 2 – Shade Grown Eye Photography | Facebook . Ako som už spomenul, zásadný rozdiel oproti predchádzajúcemu predcovidovému obdobiu bol ten, že festival narástol o 1 deň, či chceli týmto organizátori nahradiť dlhé trojročné čakanie, kto vie, ale za mňa to bol dobrý nápad. Kto mal eurá navyše, mal ich opäť kde minúť, situácia s merchom bola lepšia, opäť sa dá výrazne skritizovať iba to hrozné rakúske pivo za 6€ cca. Keby z ich sortimentu vybrali aspoň dačo piteľnejšie, napríklad zo sortimentu priľahlého pivovarského hotelu Gösser Bräu, kde sme už asi tradične boli a budeme ubytovaní, no nič, je to ale skutočne jediná vec hodná kritiky, a chlastať tu skutočne nikto neprišiel. Hitom boli dáke variácie hotdogov v blízkom stánku blízko areálu za pár euro a v blízkom hoteli bolo skutočne dobré pivo a jedlo, komu toto nestačilo.

https://www.youtube.com/watch?v=ITgnBwT50w4 – tuná si môžete pozrieť aftermovie z tohto ročníka.

Festival tentokrát nezačal tradičným rituálom, na vysvetlenie od organizátorov to nebolo preto, žeby všetci čerti z Welsu ušli, ale bolo to kvôli posunu termínu z decembra na prelom septembra a októbra, kde sa im to až tak nehodilo.  Akciu zahájili miestni PREDICTION, ak sa vám zdajú v našich končinách povedomý, v marci tohto roku im ich tretí album „The Unholy Flame“ vydalo české vydavateľstvo Doomentia Records, aj z neho zazneli dáke ochutnávky, úvod to bol svižný, ale veľmi som ich nevnímal, tentokrát som prišiel s kamarátom Ragnarom, ktorý tu ešte nebol, tak som sa podujal na úlohu sprievodcu. Nasledovala pre mňa lahôdka v podobe HÄXENZIJRKELL, bol som zvedavý, ako zapasujú svoju hudbu spočívajúcu v zapracovaní hororových motívov do black metalu, a aj vo dvojici to bolo na parádu. S radosťou som si dal repete v januári v Bratislave aj s dvojicou organizátorov Celebrare.  Pred vystúpením FIDES INVERSA som najprv zažil malé sklamanie, došlo k výraznej obmene kádra a k omladeniu, chýbal mi najmä môj starý známy Gionata Potenti, ktorého som videl vystupovať naživo v takom počte skupín, že mi prsty jednej ruky nestačia, ale jeho náhrada za mikrofónom v podobe Björna Wraatha bola viac ako dôstojná, spevácky prejav tohto

nidrosianského diabla je neskutočný, kto ho kdekoľvek zažil, vie o čom hovorím, a mladí chlapci šlapali jak víno, toto satanistické vystúpenie si užili všetci na aj pod pódiom. Predsa len vzhľadom k veku človek hľadá pauzu na oddych, občerstvenie, pokec so známymi aj kapelami, a keďže german death metal ktorý produkuje DROWNED ma nikdy nezaujal, vynechal som ho aj tuná. Predsa len som tušil, že oddych pred záverom a nočnou jazdou bude treba, a veru že bolo. BLACK CILICE – ako to opísať, temná mágia plížiaca sa po pódiu, vťahujúca čoraz bližšie k centru diania, to čo predviedli títo neznámy chlapci z Portugalska sa len tak nevidí, a aj koncert BC je sviatok. A nasledovalo grandfinále celého festivalu, tak ako na ročníku predtým v podobe BLASPHEMY, tak aj teraz veľa som očakával a ešte viac, maximálne maximum dostal. DJEVEL sú nie majstri sveta, ale olympijský víťazí v skladaní, a aj prezentácii atmosféry skvelého nórskeho BM načuchnutého satanom v nórskej prírode. Ako novinár som mal aj možnosť pokecať s jednotlivými členmi, prekvapujúco skromní. Neviem čo vypichnúť, boha menom Eskil Blix za mikrofónom, skladateľského génia Trånna Ciekalsa, či jednoho z najlepších bubeníkov v histórii metalu a najlepšieho bubeníka v histórii EMPEROR Fausta? A účasť predošlého speváka Mannevonda ako live hráča na doprovodnú gitaru tiež potešila. Keď zazneli tóny úvodnej „Englene som falt ned i min seng…“ z predposledného albumu, pocit blaha, šťastia a zimomriavky prišli okamžite, a ostali a stupňovali sa až do konca. Škoda že ešte nezazneli skladby z posledného albumu, ale to si nahradím tento rok v Prahe. Po skončení sme ešte s Ragnarom nasávali atmosféru a išli spať na hotel, kde sme dali trošku rumu a šli spať. Teda som si to myslel. Už zaľahnutý v posteli, a po polnoci zvoní telefón, shit, ktože ma to otravuje? No Silenthell, jedna z dvoch českých posíl poslednej skupiny následujúceho dňa NIFELHEIM, že už prišli spolu s Blackoshom a mám prísť okamžite do areálu na pivo. No ty vole, odmietli by ste aj keď v noci z postele dakto takéto  pozvanie? Ja veru nie.

Na druhý deň sme mali všelijaké plány, po zodpovednom odpočinku a raňajkách ísť napr. do ZOO, ale  jeden moment to dokonale nabúral. Oddychujúc po raňajkách v posteli mi volá Ragnar, že na našom hoteli sú na záhradke na pive DJEVEL na čele s Faustom. Vystrelil som ako raketa, zobral fľašu koniferky, ktorú som daroval lídrovi Trånnovi, nech má dobré spomienky na Slovensko a hodinku posedel na pive s DJEVEL. Skvelé ráno a doobedie. Na druhý deň sme nemohli meškať ani sekundu na začiatok, veď ako prví hral Maťo Z zo svojou bandou GOATCRAFT zo Slovenska, a nebolo to o patriotizme, ale o tom, že sú skvelí. Kto pozná ich staršie vystúpenia, kedysi ich súčasťou bolo veľa okultného divadla, ale to už dáko vymizlo, a zaznievalo čisté black death zlo, pure evil. A asi sa aj ich vystúpenie zapáčilo organizátorom, a pre tento rok sú súčasťou line upu rovno dve slovenské skupiny, lebo ZMYRNA je v skutočnosti viac slovenská ako česká. Nasledovali miestni CIRCLE OF SHADOWS, ale pred začiatkom ich vystúpenia som si musel dať technickú pauzu, proste netuším, ani ich nepoznám. Na vystúpenie BAXAXAXA som sa veľmi tešil, ako som sa rozprával s Patrickom Kremerom, majiteľom Iron Bonehead, ktorí tam bol tiež prítomný, bol som zvedavý, či to je iba návrat kostlivca pre peniaze, predsa len návrat na scénu po skoro 30 rokoch toto evokoval, ale tento archaický nemecký black metal na pódiu proste potešil, mladá partia okolo zakladateľa Condemptora šlapala, radosť z hrania bola evidentná, a teším sa aj na ďalšiu novú tvorbu, jeden nový album v 2021 roku nestačí. Pohľad na nich ale bol úsmevný, vyzeralo to, ako keby išiel otec Condemptor so svojimi synmi. Aj keď som milovníkom fínskeho metalu, spolu s Kanadou pre mňa zem metalu najviac zasľúbená, death doom v podaní KRYPTS som si proste skoro celý nechal újsť, bol potrebný oddych pred záverečným náporom posledných dvoch skupín, ale kúpil som si aspoň kazetu 😊.

ARCHGOAT som videl asi tretí krát, ale ja neviem, žeby prostredie a atmosféra Celebrare  na všetkých pozitívne pôsobila? Toto bolo ich best off, absolútne nasadenie a vražedné tempo a rytmy black deathu  od začiatku do konca, nebesá začali horieť hneď s úvodnou skladbou „Heavens Ablaze“, rakastan Suomea. Kde ku.. tieto dvojčatá len o rok mladšie odo mňa na to berú energiu? A prekvapujúco to nie sú žiadni odmeraní čerti, ale chlapci, s ktorými si vieš aj pivo dať 😊. Za mňa finále druhého dňa. Nasledoval NIFELHEIM, ich energicky black thrash som si zamiloval, a opäť dvojičky na scéne, dvaja švédsky čertíci s dvojitou už spomínanou českou posilou proste vedia zabaviť. Čo dodať na záver report časti? Kto zažil raz, chce sa vrátiť, kto dva krát, vie že bude chodiť na Celebrare Noctem Fest už vždy.

Ďalšia paralela s Hell Fast Attackom, aj tam som začal VI. ročníkom, a nevynechal som ani jediný až do záverečného desiateho, dúfam že tuná bude tých ročníkov viac!! A DJEVEL rozprávka mala aj svoj epilóg, kamarát Ragnar išiel o jeden vlak skôr (mimochodom rakúske železnice sú v porovnaní s našimi a českými asi také porovnanie ako porovnávať prúdové lietadlo a vetroňa), už na stanici stretol opäť komplet DJEVEL, a aj cestovali v 1 kupé.   A na úplný záver neostáva, než zopakovať pozvánku na VIII ročník, ktorý sa bude konať na rovnakom mieste v dňoch 29. a 30. IX. 2023. Niežeby zostava bola niekedy zlá, ale to čo je na tomto ročníku? Na každom ročníku som mal vždy vyprofilovaného lídra, ktorý sa ním aj stal (BLASPHEMY, DJEVEL), a tento rok to sú bohovia z nidrosianského olympu MARE. Aj keď ich vystúpenia sú veľmi vzácne, tento rok ale hrajú kde kade, a Ragnar, ktorý sa so mnou tiež samozrejme vracia, ich uvidí až 3x. Ale vidieť v našich končinách naživo VEMOD? Perla. Ďalej DEATH WORSHIP mi pripomenú BLASPHEMY (šak aj ho tvorí jeden B člen), AKHLYS, MISOTHEIST, WARMOON LORD, dve slovenské perly… A to zďaleka nie je všetko….

Necrobutcher666

Foto: Shade Grown Eye Photography
Facebook