Rozhovory

KOMA: „Musí to byť spontánne, prirodzené, autentické a hlavne pravdivé.“

Michaela Martykanová, Koma, foto: Michaela Korbašová

Pesničky od skupiny KOMA ste určite mohli počuť v Rádiu FM, alebo Express, prípadne ich vidieť naživo na ktoromkoľvek z ich početných vystúpení pred publikom. Rockografia KOMY a koncertná činnosť je pomerne bohatá, veď ich existencia siaha až do roku 2003 a v septembri tohto roku vydali nové EP „Tell Me Now“. Napriek tomu, že pochádzajú z Krásna nad Kysucou, čo je obrazne povedané „len o niekoľko dolín vedľa“, tento rozhovor ponúka osobnejšiu výpravu do hlbín muzikantských duší hlavnej postavy speváčky Michaely Martykanovej a rockového piliera skupiny, basgitaristu Eduarda Koprnu. Príležitosť nazrieť do hudobnej kuchyne tejto veľmi sympatickej dvojice neprichádza každý deň a preto ju možno považovať za vzácnu. Poďte s nami na návštevu, ste pozvaní.  

V septembri vyšlo vaše nové EP, ktoré ste pomenovali „Tell Me Now“. Bez preháňania hovorím, že by ho mali hrať všetky slovenské a české rádiá a to každý deň, také parádne pesničky ste skomponovali a nahrali. Koľko úsilia, času v rámci príprav, komponovania a nahrávania vás to stálo a samozrejme, ovplyvnilo vaše životy? Na EP sú dve skladby v slovenčine a tri v angličtine. Povedzte mi niečo o nich a zároveň aj to, či vám vyhovuje takáto kombinácia?
Eduard: Ďakujeme za pekné slová. Skladby pre aktuálne EP vznikali priebežne za ostatné zhruba dva roky. Digitálne vyšli v septembri a termín vydania v podobe CD je stanovený niekedy na začiatok novembra tohto roku. Momentálne riešime grafiku a sprievodné hudobné videá, ktoré sme dali vyrobiť grafickému štúdiu Flock Of Crows Design.
V slovenskom rádiovom éteri už zhruba rok pravidelne rotuje titulná skladba z nášho predchádzajúceho EP „Povedzme, že ty a ja“. Pieseň si získala aj sympatie tvorcov a poslucháčov hitparády Demovnica v Rádiu_FM. „Povedzme, že ty a ja“ sa v aranžérsky jemne upravenej verzii v anglickom jazyku a ako bonusová skladba v pôvodnej slovenskej verzii objaví aj na aktuálnom EP. Spomenutá anglická verzia piesne je nasadená vo vysielaní španielskeho rádia TIORR (This Is Only Rock Radio), v ktorom už dlhšie rotujú aj naše dve staršie skladby „Horror Story“ a „Silent Storm“. Nedávno sa tiež objavila v rebríčku TOP 15 európskych nahrávok v rádiu Banks Radio Australia.
Michaela: Čo sa týka kombinovania piesní v slovenskom a anglickom jazyku, nemáme určený vzorec. Na EP „Tell Me Now“ sú tri anglické piesne a dve slovenské. Na limitovanej CD verzii sa pravdepodobne objaví ešte jeden zahraničný cover. Hlavnou myšlienkou tohto EP je oslovenie zahraničného trhu.

Michaela Martykanová – Tell Me Now

Kto je autorom, fotografom pekného obalu nového EP?
Eduard: Autorkou úvodného foto záberu je fotografka Michaela Korbášová z MK studio z obce Skalité. Fotky z príjemného fotenia budú, spoločne s mp3 verziami nových skladieb multimediálnou súčasťou nového EP. Skrátený video záznam z tohto „photo session“ je zverejnený na webe.

Viem, že na budúci rok pripravujete vydanie nového albumu. Prezradíte niečo o ňom?
Eduard: Plnohodnotný štúdiový album sme plánovali už na tento rok. Koronavírus nám záležitosti ohľadom vydania skomplikoval, preto sme jeho vydanie posunuli na rok 2021. Verím, že podmienky a celkovo situácia v spoločnosti sa čoskoro vrátia do normálu. Album bude obsahovať 12 až 14 autorských skladieb v slovenskom aj anglickom jazyku. Objavia sa niektoré najlepšie skladby z našich posledných dvoch EP, viacero úplne nových. S dvoma piesňami si zaspomíname na obdobie spred desať rokov. Predbežný názov pripravovaného CD albumu je „Ráno príde dážď“. Rovnomenná skladba je už niekoľko týždňov zverejnená na sociálnych sieťach. Značná časť ostatného materiálu je už zložená a nahratá. Na finálne verzie chýba dokončiť ešte zhruba 2-3 piesne. Väčšina piesní sa nesie v pop rockovom duchu. Viaceré z nich sú výsledkom spolupráce členov skupiny KOMA s textárom Štefanom Svetským a producentmi Pavlom Kusým a Brianom Bajákom. Časť materiálu sme zaznamenali v nahrávacích štúdiách v Košiciach, v Žiline a časť v mojom domácom štúdiu. Album plánujeme vydať v náklade 250 – 500 kusov, v závislosti od viacerých faktorov, ktoré sú úzko späté s jeho uvedením na trh. V budúcom roku sa chystáme natočiť aj ďalší videoklip.

Myslíte si, že má stále zmysel vydávať celé albumy, alebo skôr jednotlivé skladby? Názor, že albumy je zbytočné vydávať už vyjadrilo viac mne známych hudobníkov, a to z dôvodov sťahovania hudby z internetu, problémov s prepadom predaja CD nosičov a v podstate aj s rýchlou dobou, v ktorej žijeme, keď ľudia len rýchlo preletia skladby a na počúvanie celého albumu nemajú čas.
Eduard: Nakoľko som vášnivým zberateľom, predovšetkým rockových a metalových CD nosičoch, stále preferujem počúvanie hudby vo fyzickej podobe, t.j. na CD alebo vinyle. Digitálne platformy využívam pre orientačné vypočutie hudby, ktorá má zaujala v hudobných magazínoch alebo všeobecne na webe. Na základe toho sa potom rozhodujem o kúpe/nekúpe daného produktu. Konkrétne tvorba kapely KOMA bola vždy k dispozícii na CD aj v online priestore.
Michaela: Najskôr som si myslela, že vydávať albumy fyzicky už naozaj nemá zmysel ani hodnotu, pretože všetko a všetci sú online. Pred vydaním nášho minulého EP „Povedzme, že ty a ja“ som spočiatku bola dokonca trochu skeptická a hovorila si: „Kto to kúpi? Načo nám to bude?“ Bola som prekvapená, koľko ľudí sa potešilo práve fyzickému CD nosiču, či už si ho kúpili, alebo ho od nás dostali venované. Áno, všetko je online, ale aj práve preto sú CD nosiče už niečo ako unikát, vzácnosť. Celkovo je to niečo ako vydaná kniha, ktorá sa samozrejme lepšie číta fyzicky než v elektronickej podobe.

V tomto roku predaj vinylových platní prvý raz prekročil predaj CD nosičov. Nezaoberáte sa myšlienkou vydať nový album aj na vinyle?
Eduard: O vydaní našej tvorby na vinylovej platni uvažujem už dlhodobo. V budúcnosti k tomu určite dôjde. Nebude sa však jednať a vydanie celého albumu, ale o singel, resp. o dve, medzi fanúšikmi najobľúbenejšie skladby.

V priebehu existencie KOMA sa na rôznych postoch vystriedalo niekoľko hudobníkov. Ako to vplývalo na hudobný rozvoj skupiny a vás dvoch?
Eduard: Pri zrode kapely (rok 2003) som mal jasnú predstavu o tom, aby bol post speváka obsadený ženou. Na druhej starne, rád spomínam aj na obdobie, keď sme istý čas pôsobili v čisto pánskom zložení. S Michaelou sme priatelia už viac ako desať rokov. V hudobnej oblasti spolupracujeme od roku 2011. Súbežne s kapelou KOMA sme spolu v minulosti niekoľko rokov účinkovali aj v kapele TRIBUTE OF ROCK BAND, v ktorej sme hrali rockové a metalové covery. V zostave KOMA, relatívne nedávno obsadil post gitary Milan Hanečák. Milan je skladateľ, gitarista a spevák, ktorý pochádza z obce Vyšné Ružbachy. Ku kapele sa pridal na začiatku roku 2019. Zaujímavosťou je, že Milan je tiež úradujúcim Majstrom Európy v OFFROAD TRIALE a vďaka offroad trialu sme sa aj zoznámili. Teší ma, že viacerých bývalých i súčasných členov kapely KOMA sa stali výnimočné osobnosti, ktoré sa uplatnili v širokom regióne nielen v kultúrnej sfére. Naďalej aktívna spolupracujeme s našim predchádzajúcim gitaristom Lukášom Belešom, s ktorým sme v roku 2007 natočili debutový album, niekoľko EP a album „Dimension“ z roku 2015. Dlhodobo pre nás vyrába grafické podklady a pre aktuálne EP „Tell Me Now“ zložil hudbu v skladbe „Once Born“. Lukáš je v súčasnosti celosvetovo uznávaným grafikom, animátorom, ktorý vyrába hudobné videá pre viaceré známe metalové a rockové kapely ako TOURNIQUET s legendárnym Chris Polandom na poste gitary, švédskych hard rockeroch H.E.A.T, populárnych REWS zo Severného Írska a množstvo hudobných videí pre vydavateľstvo SLIPTRICK RECORDS.
Michaela: V kapele pôsobím od roku 2012. Čiže po období, keď bola KOMA čisto pánska zostava. Piesne, ktoré chalani vytvorili boli skvelé. V podstate som sa ku kapele dostala cez ne, pretože som bola ich fanúšička. Osobne si myslím, že zmena je dobrá vec úplne vo všetkom, a tak to vnímam aj s kapelou – čisto mužská verzia má niečo do seba, ale ani ženský spev nie je úplne na zahodenie (úsmev). Pôsobenie v kapele pre mňa predstavuje rozvoj po osobnej aj profesionálnej stránke. Dostala som možnosť písať texty a piesne a nasledovne ich s pomocou kolegov pretvárať do hudobnej podoby. Už to neboli iba covery, s ktorými som ako speváčka začínala v kapele TRIBUTE OF ROCK BAND, ale aj vlastná tvorba, čo som si nesmierne užívala. Keď niekoho bavia kreatívne veci, má veľa nápadov a dostane možnosť ich zrealizovať, je to vždy skvelý pocit.

Skupina KOMA, 2020

Michaela, spevák, alebo speváčka sú vždy tvárou celej skupiny, je na nich upretý pohľad publika. Analyzuješ si po odohratom koncerte svoje vystúpenie, prejav a povedzme aj výkon celej skupiny?
Michaela: Zo začiatku som to robila takmer stále. Je to asi normálne, pretože človek zažíva niečo nové a pochopiteľne chce, všetko urobiť čo najlepšie. Robila som to predovšetkým pred koncertom – niekedy som sa dokonca snažila nacvičiť si určité pohyby či rečnícke prejavy so snahou nebyť nudná alebo znudená. Uvedomovala som si, že spevák je ten hlavný bod, pokiaľ ide o vystúpenia. Veľmi rýchlo som však pochopila, že je to úplne zbytočné a zrejme aj trošku vtipné. Niektoré veci sa nedajú nacvičiť, musia proste prísť, či už zvnútra alebo zvonku. Dnes si už na to ani nespomeniem, proste idem a dám zo seba všetko. Ide to samo, keď si to skutočne užívam a sústredím sa len na tú atmosféru. Po odohratom koncerte veľakrát prídu myšlienky, že by som to a to mohla urobiť inak, to a to povedať inak alebo nepovedať to vôbec, ale vždy ich zavrhnem. Nič nemá byť na silu a úplne perfektné. Musí to byť spontánne a prirodzené, autentické a hlavne pravdivé. Avšak s kolegami si vždy vymeníme pocity z vystúpenia a vždy platí pravidlo, že celkový pocit z koncertu je dôležitejší než jeho jednotlivé momenty!

Michaela, podľa informácie na vašom webe hráš aj na perkusie. Zaujíma ma, kedy a prečo si na nich začala hrať a ako je to s hraním v súčasnosti.
Michaela: Vyštudovala som klavír a chvíľu som sa ako samouk učila aj na gitare, ale nikdy som necítila, že zvládnem na plno hrať aj spievať naraz, či už na koncerte alebo len tak pre seba. Perkusie, to je iná vec, pretože tam je potrebné len držať rytmus, čo sa pri speve samozrejme dá. Na perkusie som začala hrať hneď po príchode do kapely, keď sme skúšali aj akustické piesne. V nich sa perkusie doslova pýtajú, je to nádherný spôsob ako vyplniť priestor po bicích. Zároveň to dopĺňa atmosféru a mňa to neskutočne baví. Momentálne používam osvedčenú tamburínu a shaker vajíčko. Najmä tamburína je pre speváka naozaj fajn nástroj.

Michaela Martykanová – Povedzme, že ty a ja

Michaela, viem, že študuješ angličtinu a až skončíš štúdiá, pravdepodobne sa staneš tlmočníčkou a prekladateľkou. Si dôkazom, že sa to dá skĺbiť s hudbou. Ibaže čo všetko musíš urobiť, koho všetkého z rodiny, alebo známych zapojiť, aby sa to dalo? Vedia tvoji spolužiaci a profesorský zbor, že si speváčka, koncertuješ a spievaš?
Michaela: Pravdepodobne áno. Angličtina ma stále baví. Dúfam, že mi nepolezie hore krkom až tak, že sa jej po škole skôr budem chcieť zbaviť (úsmev). Dá sa to perfektne skĺbiť. To je výhoda študentského života, pretože toho času je viac, pokiaľ sa práve neučíte na skúšky alebo štátnice. Kapela je samozrejme časovo náročná vec, hlavne keď chcem stíhať aj iné aktivity. Vždy sa dá všetko prispôsobiť. Moja rodina je skvelá, pomáhajú a podporujú ma vo všetkých smeroch. Ide aj o úplné maličkosti, ako pripravenie čaju či desiaty, keď nestíham, alebo požičanie šiat od sestry. Keď sa mám niekam dostaviť na akciu sama, brat, priateľ alebo otec ma zavezú a je to. Pre niekoho maličkosti, pre mňa obrovské veci. Rodina je naozaj najviac, ako sa hovorí. Spolužiaci o speve samozrejme vedia a vždy sa pýtajú, ako bolo na koncerte, alebo kde a kedy bude ďalší. Čo sa týka profesorov, niektorí to vedia. Jeden profesor dokonca zdieľal na svojom FB profile pieseň „Povedzme, že ty a ja”, to potešilo. Inak je vysoká škola skôr neosobná záležitosť, každý sa viac menej stará sám o seba.

Michaela, spievaš po slovensky a anglicky, kde je prirodzene veľký rozdiel vo výslovnosti a frázovaní. V ktorom jazyku sa ti lepšie spieva? Ak by si mala možnosť naspievať pesničku povedzme v španielčine, taliančine, alebo inom jazyku, pristala by si na takú ponuku? Nelákajú ťa aj iné hudobné žánre?
Michaela: Každý z jazykov má niečo do seba, takisto aj spev. Určite mi dá veľa spevákov za pravdu, keď poviem, že spievanie v angličtine je ľahšie a pre mňa ako „angličtinárku” možno aj prirodzenejšie. Ľahšie sa píšu texty a frázuje, pretože angličtina je v tomto ohľade jednoduchšia. Na druhej strane, keď je pieseň v slovenčine urobená fakt dobre a kvalitne, je to balzam na uši, pretože je to naša krásna slovenčina. Na Slovensku po slovensky ako sa hovorí, ale v dnešnej globalizácii je fajn tvoriť aj v cudzom jazyku. Takto sa piesne môžu dostať k väčšiemu množstvu ľudí, ktorí budú textom rozumieť. A tu je ďalšie pozitívum hudby, ktorá je online – dostane sa k ľuďom aj v zahraničí. Som naozaj prekvapená, koľko z nich si na stránkach našu hudbu vypočuje, prípadne zanechá komentár, či napíše správu.
Keby som mala možnosť naspievať pieseň v akomkoľvek jazyku, určite by som do toho šla! Jazyky milujem a určite by to bola veľká výzva, takže by som zrejme neváhala.
Tak ako mám rada rôzne jazyky, mám rada aj hudbu všeobecne. Medzi hudobnými žánrami nerozlišujem, počúvam to, čo sa mi páči, a tak je to aj pri tvorení. S kapelou sme už vyskúšali všeličo, pretože sa nám to v tej chvíli zdalo vhodné a bavilo nás to.
Eduard: Ja len doplním, že v minulosti sme experimentovali okrem angličtiny aj s inými cudzími jazykmi. Pre istý historický projekt sme nahrali kompozíciu so stredovekou atmosférou, v ktorej Michaela nahovorila modlitbu v španielčine.

Eduard, basgitara je tvoj hlavný nástroj. Pohovorme si o tom, na akej basgitare hráš, akú basgitaru by si chcel, keby si mal neobmedzený rozpočet? Prípadne by si mohol poodhaliť svoj inštrumentálny svet a prezradiť niečo o basgitaristoch, ktorí ťa inšpirovali a koho dnes rád počúvaš.
Eduard: V súčasnosti vlastním tri basové gitary: Fender Squier Vintage Jazz Bass 60’s Olympic (štvor strunová, bielej farby), Ibanez BTB 205 (päť strunová, titánovo sivá) a akustickú basovú gitaru IBANEZ AEB 8E BK. Kombo používam typ KXB100 od firmy Kustom. So zvukom svojich nástrojov som spokojný. Momentálne neuvažujem o kúpe ďalšieho. Medzi mojich obľúbených hráčov na basgitaru patria Cliff Burton, Geezer Butler, Duff McKagan, Les Claypool, Marcus Miller, Sting. Z pomedzi gitaristov sa mi najmä v minulosti páčila predvedená hra od Dave Mustaina alebo Kai Hansena.

Kúpte si slovensko-český Rock Hard, poštovné neplatíte. Ďakujeme za podporu!

Eduard, programovanie je tvoja ďalšia činnosť. Aký softvér používaš, aké zázračné mašinky máš zapojené, kde si sa tomu všetkému naučil? Súvisí programovanie s tvojou prácou, ktorá ťa živí?
Eduard: Vo svojom domácom nahrávacom štúdiu používam všeobecne obľúbený Cubase SX a WaveLab. Nedávno som si kúpil nové štúdiové monitory značky M-Audio. Od tejto značky vlastním viacero typov reproduktorov. Pre nahrávanie, ale aj pre bežné počúvanie mi po zvukovej stránke ideálne vyhovuje. V rámci svojej ďalších pracovných aktivít využívam aj rôzne ďalšie programy na úpravu fotografií, strih videa a podobne. Počítač je neoddeliteľnou súčasťou môjho bežného dňa.

Eduard, máš rodinu a deti. Ako sa ti darí skĺbiť zamestnanie, rodinu a hranie? Predpokladám, že rodina je s tým zmierená a doma máš plnú morálnu podporu.
Eduard: Od svojej priateľky a rodiny mám pre svoje hudobné aktivity plnú podporu, za ktorú sa chcem všetkým aj touto formou poďakovať.

Koma – Ráno príde dážď

Ako často spolu skúšate v skúšobni? Priebeh skúšok a nacvičovanie prebieha u vás harmonicky, alebo mávate aj emocionálnejšiu výmenu názorov a nápadov, pretože predpokladám, že každý z vás je výrazná osobnosť a je prirodzené, že si chce presadiť to svoje.
Michaela: Skúšame či nahrávame vždy keď sa dá, najmä však pred koncertom. Keď sa stretneme, dáme do toho všetko a užijeme si to. Každý z nás má veľa svojich nápadov, vieme sa zhodnúť a prispôsobiť sa jeden druhému. Kapela nie je sólový projekt, každý si to uvedomuje.
Eduard: Skúšky mávame v pravidelných intervaloch zväčša počas víkendov a vždy je to pre mňa hodnotne strávený čas medzi priateľmi.

Kde ste naposledy hrali a kedy zase budete? Nielen v súvislosti s vírusom, ale aj tak všeobecne do konca roka a v budúcom roku.
Eduard: Sme radi, že aj napriek aktuálnej situácii, ktorá v kultúrnej oblasti „panuje“, sa nám podarilo účinkovať na viacerých kultúrnych, spoločenských podujatiach a koncertoch. Nedávno sme absolvovali hudobné vystúpenia v Čadci, Žiline a Rajeckých Tepliciach. Samozrejme zrušené akcie neobišli ani nás. Do konca tohto kalendárneho roku máme naplánovaných viacero ďalších vystúpení. Ich realizácia je však pre neustále sa meniace nariadenia a opatrenia otázna. V súčasnej dobe ostáva prioritou práca v nahrávacom štúdiu a online marketing.
Michaela: Je skvelé, že sa v aktuálnej situácii organizátori nevzdávajú a za kultúru sa „bijú zubami nechtami“. Patrí im veľká vďaka a obdiv. Do konca roka máme pár akcií naplánovaných. Budeme len dúfať, že sa všetky uskutočnia.

Erik Nádudvari

Related Articles

Back to top button