Ťažobou nabitý večer so škandinávskym triom.

Už prvé ranné hodiny nedele 10.11.2019 naznačovali, že tento deň veruže nebude jeden z tých veselých. Zatiahnutá obloha, mrholenie, prípadne občasný dážď – počasie priam stvorené odbehnúť si na ťažobou nabitý večer, kedy do Bratislavy zavítalo škandinávske trio v podobe Švédov OCTOBER TIDE a Fínov OCEANWAKE a SWALLOW THE SUN.

Tak ako už býva tradíciou koncertov, ktoré majú organizačne pod palcom Obscure Promotion, presne v stanovený čas začínajú svoj set OCEANWAKE, ktorí nás svojou návštevou poctili už v roku 2016 a dokázali si získať miestne publikum. Úplne prvé, čo na Fínoch zaujalo, bol veľmi špecifický zvuk, na ktorý nie som v Randal Clube zvyknutý. Hlasitosť celej kapely bola posadená podstatne nižšie, než je štandardom tunajších koncertov, čím sa celá udalosť hneď od začiatku stala veľmi osviežujúcim zážitkom! V tvorbe OCEANWAKE dominuje ponurý doom/death metal v stredne pomalom tempe, ktorý veľmi vkusne striedajú s post-rockovými pasážami. Človek tak logicky čakal po prvých jemných tónoch úvodnej skladby „Radiant Nightbreak“ z ich najnovšieho počinu „Lights Flashing in Mute Scenery“, že keď príde prvá „drsná“ pasáž, to isté bude platiť aj o hlasitosti. Páni zvukári nás však vyviedli z omylu a všetko ostalo pekne v tej hladine, v akej sa začal celý koncert. Bol som ozaj veľmi príjemne prekvapený, všetky nástroje a vokály vďaka tomu dostali svoj zaslúžený priestor a sledujúc návštevníkov, nebol som veru jediný, kto si to celé dianie náramne užíval. Dlho sa však sympatickí Fíni na pódiu neohriali, ani sme sa nenazdali a vokalista Eero Haula zahlásil: „Žiaľ, je čas na poslednú pesničku… Ale nezúfajte, má 16minút a je plná smútku.“ 😀 A veru tak aj bolo, svoj koncert ukončili skladbou „The Lay of a Coming Storm“ z albumu „Sunless“, ktorá je síce dlhá ako týždeň pred výplatou, obsahuje však veľa náladových zmien a vychytávok, vďaka ktorým „odsype“ jedna radosť/jeden smútok. Som názoru, že si v tento večer OCEANWAKE určite zaslúžili trošku živšie publikum, ktoré bolo naposledy pri ich sete rozhodne akčnejšie, no môže za to asi skutočnosť, že oproti poslednej návšteve tentokrát celý koncert otvárali, čo je teda vždy neľahkou úlohou. Ale poradili si s ňou podľa mňa veľmi hravo!

OCTOBER TIDE sú neuchopiteľní, ich gitarové postupy a harmónie jednoducho nepočuť v žiadnej inej kapele v rámci tohto žánru.

Miloš Dupaľ (autor článku)

Nasleduje changeover a pomaly sa schyľuje k ešte ponurejšiemu vystúpeniu v podobe Švédov OCTOBER TIDE, ktorých na metalovej scéne sledujem už od ich začiatkov, kedy debutovali albumom „Rain Without End“ v roku 1997. A bol to presne jeden z tých prípadov, kedy človek úplne fanaticky prepadne kapele a čaká na jej ďalšiu tvorbu. Z kedysi výlučne štúdiového projektu Fredrika Norrmana, bývalého gitaristu z ikonickej a dnes notoricky známej kapely KATATONIA, sa v priebehu rokov stala kapela, ktorá má ku dnešnému dňu na svojom konte 6 albumov a začala na moju veľkú radosť aj koncertovať. No a keď bolo oznámené, že OCTOBER TIDE budú súčasťou turné SWALLOW THE SUN a my budeme môcť po prvýkrát privítať túto kapelku na Slovensku, doom/death metalová komunita musela skákať od radosti meter dvadsať. Kapela začala svoj set pekne zostra vypaľovákom „I, the Polluter“ z tohtoročného albumu „In Splendor Below“ a myslím si, že lepšiu otváraciu skladbu si ani nemohla zvoliť. Kým OCEANWAKE počas svojho hrania udržovali publikum v jemnej melanchólii, OCTOBER TIDE ho prakticky okamžite strhli do varu, sypajúc jeden mohutný riff za druhým, samozrejme s patričnou dávkou melódií, ktoré sú pre toto zoskupenie tak veľmi špecifické. OCTOBER TIDE sú neuchopiteľní, ich gitarové postupy a harmónie jednoducho nepočuť v žiadnej inej kapele v rámci tohto žánru. Zvuk síce oproti prvej kapele značne zmohutnel, no na moje prekvapenie ostal na rovnakej úrovni hlasitosti. Pri lepšom zapozeraní sa na zvukársky kútik som následne zistil, že zvuk majú na starosti tí istí zvukári, ktorí ozvučovali aj predchádzajúce vystúpenie, čo živilo predstavu, že v tento večer neprídeme domov ohučaní. 🙂 Napriek ťažobe, ktorú kapela servírovala davu, pôsobili Švédi celý večer uvoľnene, miestami až veselo. Mohla za to najmä skvelá nálada growlera Alexandra Högboma, ktorý výborne komunikoval s publikom, nechýbali vtipné vsuvky medzi pesničkami a došlo dokonca aj k tomu, že si zatancoval s fanúšičkou z davu. Za zmienku určite stojí aj jeho nadštandardný hrdelný výkon, líšiaci sa od mohutnosti zo štúdiových nahrávok iba v kozmetických detailoch. K fantastickému zážitku z vystúpenia dopomohol aj dômyselne zostavený setlist, kde podľa môjho názoru odzneli všetky dôležité skladby týchto náladotvorcov. Z najnovšieho albumu to boli skladby „Ögonblick Av Nåd“ s pochmúrnym valčíkovým intermezzom a „Guide My Pulse“, silno pripomínajúca starú tvorbu KATATONIA. Veľmi potešujúce bolo zaradenie najstarších skladieb do repertoára – „12 Days of Rain“ s krásnou tappingovou vyhrávkou a hitovky „Grey Dawn“, ktorej refrén sa osmelilo spievať aj publikum! Tak ako som vyššie uviedol, že si kapela nemohla na úvod svojho vystúpenia vybrať lepšiu pesničku, rovnaké tvrdenie platí aj o zakončení ich setu. Posledná skladba „Adoring Ashes“ s výborným minimalistickým motívom v jej závere, kde hrajú iba bicie a basa s občasným vstupom zreverbovanej clean gitary, úplne dokonale zakončila toto emóciami nabité vystúpenie, spôsobujúc zimomriavky po celom tele. Veľká spokojnosť!

Prišiel čas na hlavnú hviezdu tohto večera, fínskych SWALLOW THE SUN, a s nimi aj opäť iný pohľad na doom/death metal. Svojím takmer 20-ročným pôsobením na metalovej scéne sa zoskupenie vypracovalo na stálicu v rámci svojho žánru a kým pre začiatky ich tvorby boli viac charakteristickejšie pomalšie tempá a prevaha growlu, v ostatnom čase nájdeme v nej viac pesničkárstva a jemnejších plôch. Prvé, čo upútalo pozornosť, bol spôsob osvetlenia ich vystúpenia, ktorý bol neskôr aj predmetom veľmi vášnivých diskusií na internete. Kapela došla na pódium zahalená v čiernych kapucniach a keďže svetlá boli nastavené smerom von z pódia, videli sme namiesto hráčov prakticky len ich siluety. Osobne som to nevnímal nejak tragicky, beriem to ako súčasť ich pódiového prejavu, ktorý má navodiť špecifickú atmosféru, čo sa podľa mňa podarilo na jednotku. Opäť musím vyzdvihnúť skvelé ozvučenie vystúpenia, ktoré aj v tomto prípade pokračovalo v intenciách tých predošlých a neviem si ho vynachváliť, lebo všetky skladby, ktoré boli odohrané v tento večer, zneli skutočne ako z nahrávky. Jediným rozdielom oproti nahrávke boli doplňujúce čisté vokály klávesáka Jaaniho Peuhua, ktoré boli na vystúpení hlasnejšie položené a keď prišlo k spievaniu dlhšej pasáže, bolo počuť, že ešte nie je tak „vyspievaný“ ako hlavný vokalista Mikko Kotamäki. Navyše si Jaani v niektorých skladbách zobral na starosti časti, ktoré sú pôvodne naspievané ženským vokálom, čo v konečnom dôsledku budilo nehovorím, že zlý, no zvláštny dojem. Kapela ako taká však bola výborne zohratá, pôsobila suverénne a je vidno, že pódiá sú ich druhým domovom. Okrem prezentácie nového albumu, z ktorého odznelo najviac kúskov (úvodná „When a Shadow is Forced Into the Light“, hitovka „Firelights“, singlovka „Upon the Water“, „Stone Wings“ a „Here On the Black Earth“), zahrala kapela aj osvedčené chuťovky z predchádzajúcej tvorby – „Lost & Catatonic“, „Cathedral Walls“, „Don’t Fall Asleep“, „New Moon“ a nezabudlo sa ani na úplne rannú tvorbu v podobe „Deadly Nightshade“ a tradične prídavkovej „Swallow“. Ohľadom vystúpenia SWALLOW THE SUN som mal síce optimistickejšie odhady, čo sa týka počtu ľudí, no myslím si, že aj napriek tomu sa podarilo vytvoriť skvelú atmosféru. Dôkazom boli aj jednotlivé refrény skladieb, ktoré nemusel spievať Mikko sám, keďže publikum ho v tom veľmi silno podporovalo.

Tomuto večeru nebolo takmer čo vytknúť, super organizácia a skvelé výkony kapiel museli potešiť každého fanúšika pochmúrnych nálad. Škoda akurát tej návštevnosti, ktorá mohla byť ozaj vyššia. Kto sa neponáhľal po koncerte hneď domov a pobudol ešte v priestoroch klubu, mal možnosť odchytiť si jednotlivých členov, ktorí s pokorou začínajúcej mladej kapely podpisovali merchandise, fotili sa s fanúšikmi, no a niektorí vyvolení boli dokonca rezňami ponúknutí! 😀 A tak sme odchádzali domov šťastní, najedení a hlavne neohučaní! 😉