Povedzme si narovinu: NIGHTWISH je samozrejme moja hlavná kapela, a vďaka príjmom, ktoré mi z nej plynú, som sa netrápil potencionálnym komerčným úspechom. Tým chcem povedať, že naozaj ide o hudobné myšlienky, ktoré ma bavilo spracovávať a nemusel som si dávať žiadne limity.
Marko Hietala o umeleckej slobode pri tvorbe svojho sólového albumu.
Po tom, ako začal pred niekoľkými desaťročiami svoju vplyvnú kariéru a po predaji nespočetných kópií prelomových albumov, by sa človek mohol pýtať, aký ďalší krok by mal Marko Hietala, jeden z najtalentovanejších spievajúcich basgitaristov na metalovej scéne našej doby, urobiť. Áno, mal by vydať sólový album. A kde sa vlastne hudobne tento album nachádza? Sám autor ho označuje ako “tvrdý prog”, ktorý je však veľmi rôznorodý a okrem ťažkých gitár obsahuje množstvo akustických a progresívnych prvkov načuchnutých melancholickou atmosférou a chytľavými melódiami. Mňa osobne album “Pyre Of The Black Heart” veľmi príjemne prekvapil a na rozhovor s Markom som sa úprimne tešil.
Ahoj Marko, cítiš rozdiel v tom, keď robíš rozhovor v rámci svojho sólového albumu v porovnaní s NIGHTWISH? Máš vôbec rád túto časť hudobníckej práce?
Uff. Aj keď viem, že táto reklamná podporná činnosť je veľmi dôležitá, nepatrí medzi moje obľúbené. Ale beriem to ako niečo, čo je potrebné urobiť. Keď potrebuješ niekam cestovať lietadlom, aby si sa tam rýchlo dostal, taktiež musíš najskôr prísť na letisko, čo trvá a nie je príliš zábavné. Je v podstate jedno, či robím rozhovor pre NIGHTWISH alebo moju sólovú aktivitu, ale priznávam, že som teraz možno trochu nervóznejší, pretože ide o môj prvý sólový album a vlastne dostávam aj prvé reakcie na moju prácu od ľudí z médii, takže je predsa len trochu iné. Navyše piesne, ktoré som nahral, sú úplne z iného cesta, ako robíme v NIGHTWISH, takže o to viac som zvedavejší, ako na to budú ľudia reagovať. Predsa len ide o skladby, ktoré sú pokojnejšie, až melancholickejšie a takisto môj spev je tu prezentovaný spôsobom, aký som často doteraz nepoužíval.
Áno, tvoj sólový album znie osobne a intímnejšie. Bol si schopní na týchto skladbách pracovať počas dlhých turné s NIGHTWISH alebo si sa im začal venovať až počas prestávky, ktorú ste si s kapelou dali?
Človeče, to bolo rôzne. Dá sa povedať, že každá z piesní vznikala v inom období. Niektoré veci sú staré aj dva či tri roky, niektoré nápady sú možno ešte staršie. Pracoval som na väčšine z nich s mojím dobrým priateľom, gitaristom Tuomasom Wäinölom priebežne počas rôznych prestávok. Väčšinou som mu dodal nejaké základy piesní, nejaké základné melódie, ktoré on rozpracoval a často krát upravil. Taktiež na textovej časti som pracoval priebežne. Moja hudobná kariéra začala v osemdesiatych rokoch a odvtedy pravidelne tvorím a značná porcia mojich nápadov bola použitých v NIGHTWISH a ďalšie sme vydali s kapelou TAROT. Ale okrem toho vzniklo množstvo iných nápadov, ktoré znejú inak a jednoducho nepasovali nikam. Keď skladáš hudbu len tak pre seba a nemáš potrebu sa fixovať do štýlu a zvuku zabehnutej kapely, na veci sa dívaš inak a máš dokonalú umeleckú slobodu. Takže album „Pyre Of The Black Heart“ je zbierkou mojich nápadov, ktoré vznikli počas dlhých rokov. Urobil som ho pre radosť z hudby.
Vravíš, že si spolupracoval najmä s gitaristom Tuomasom. Boli aj ostatní členovia nejakým spôsobom zapojený do tvorivého procesu?
Album „Pyre Of The Black Heart“ je mojim sólovým albumom. Okrem Tuomasa sa kreatívne zapojil aj klávesák Vili Ollila, ktorý pridal niekoľko kvalitných aranžmánov a v skladbe „Voice Of My Father“ prispel k výslednej podobe piesne významnou časťou. Značnú časť nahrávky nahrával Tuomas a v podstate album aj produkoval a nakoniec ho aj mixoval, takže jeho účasť na tejto nahrávke je významná. Obaja muzikanti teda prispeli na môj album viac, než som pôvodne plánoval. Ale obaja sú to veľmi otvorení ľudia a nepresadzovali svoje nápady nasilu, snažili sa skôr naladiť na moju vlnu. Spolupráca s nimi bola rozhodne príjemná.
Aký máš vlastne cieľ s týmto albumom? Čo budeš považovať za úspech?
Povedzme si narovinu: NIGHTWISH je samozrejme moja hlavná kapela, a vďaka príjmom, ktoré mi z nej plynú, som sa netrápil potencionálnym komerčným úspechom. Tým chcem povedať, že naozaj ide o hudobné myšlienky, ktoré ma bavilo spracovávať a nemusel som si dávať žiadne limity. Akýkoľvek šialený nápad som vymyslel, pokiaľ sa mi páčil, tak som s ním pracoval. Takže, ak som mal nejaký cieľ, bolo to pripraviť album, ktorý bude nepredvídateľný, spontánny, dobrodružný, divoký a intímny zároveň. Dnes keď je album hotový a počúvam ho, tak môžem s kľudom povedať, že sa mi to, alebo skôr nám, podarilo.
Ale určite ťa zaujíma, ako budú na nový album reagovať fanúšikovia. Keďže je album taký rôznorodý, ako očakávaš, že ho prijmú?
Na jednej strane ma to samozrejme zaujíma, na druhej ani tak nie. V prvom rade, táto hudba vychádza priamo z môjho srdca, sú to moje pocity, ktoré som chcel vyjadriť práve takýmto spôsobom. Ide o to, že v procese tvorby som sa zaoberal len svojimi pocitmi a nezaoberal som sa tým, kde sa hudobne nachádzam a aké publikum by mohol môj album osloviť. Teraz keď je album hotový a bavím sa s ľuďmi, prevažne s žurnalistami, tak dostávam rôzne reakcie. Mnohí ľudia vravia, že nečakali, že bude taký temný. Iných prekvapila práve tá rôznorodosť. Na druhej strane, bolo by zaujímavé prísť s albumom, ktorý každý očakáva? Čakajú nás teraz koncerty a ja sa už neviem dočkať, ako budú na album reagovať ľudia pod pódiom. A v ten moment si uvedomím, že aj názory ľudí na moju hudbu sú dôležité.
Zachytil som, že si sa na albume pomerne dosť pohral so zvukom basgitary a som rád, že aj z tejto perspektívy je cítiť, že ide o sólo album basgitaristu. Aké to bolo pracovať v štúdiu a robiť si veci úplne podľa svojho gusta? Užíval si si to?
Samozrejme, veľmi. Ale musím povedať, že som nepociťoval až takú potrebu sústrediť sa na basgitaru. Väčšinu piesní som zložil na akustickej gitare, hoci sú aj skladby, ktoré obsahujú nápady vymyslené na basgitare. Čo sa týka štúdiovej práce samotnej, spolupracoval som s viacerými zvukovými inžiniermi a nahrávali sme vo viacerých štúdiách podľa toho, aby sme neprekročili svoj rozpočet. Nebolo to o tom, že by som robil veci po svojom, lebo som si to mohol dovoliť. Vždy ide o spoluprácu so zvukovými inžiniermi, dohadujeme sa aké veci použiť pre konkrétnu pieseň alebo pasáž, ktorý mikrofón použiť na spev a podobne. Ale nebolo to o mojich rozhodnutiach, skôr o spoločnom hľadaní čo najideálnejšieho nastavenia pre dobro výslednej nahrávky.
A akým spôsobom si pracoval na svojich vokálnych linkách? Staval si hudbu okolo spevových melódií alebo naopak?
Človeče, to si už vôbec nepamätám, ale myslím, že to bolo rôzne. Nemám nejaký vyhradený spôsob písania. Niekedy je prvá melódia spevu a postupne pridám ostatné veci, niekedy si len tak hrám a spev sa vynorí až neskôr. A niekedy je to súčasne. Niekedy sa mi podarí vymyslieť časť piesne, o ktorej viem, že bude refrénom skladby, ale dlho sa mi nedarí prísť s ďalšími časťami piesne, inokedy vznikne pieseň od prvej sekundy po poslednú veľmi rýchlo. To isté v podstate platí aj o textoch.
Atmosféra na albume je často melancholická. Odráža sa táto melanchólia aj v témach, o ktorých spievaš?
Samozrejme, textová stránka je súčasťou celého diela. Tiež by nemalo veľký zmysel spievať o nehe lásky a miery a pritom hrať agresívny metal. Medzi hudbou a textami by malo byť nejaké prepojenie. Ale je mi prirodzené vychádzať pri niektorých témach z temnoty. Skvelým prípadom je skladba „For You“, ktorá sa javí ako temná záležitosť, ale ide v podstate o milostný príbeh, v ktorom niekto zablúdi v tme, ale nájde tam ďalšieho zblúdilého a spolu sa im podarí dostať sa z toho von na svetlo.
Mimochodom, to je moja najobľúbenejšia skladba z albumu.
Perfektné, to rád počujem. Je to príjemná pomalá vec s dávkou progresu a tiež je jednou z mojich najobľúbenejších. A práve v tejto skladbe, konkrétne v jej závere sa parádne predviedli Tuoms aj Vili. Je to podľa mňa jeden z najlepších záverov skladby, aké som kedy počul.
Určite si šťastný, že sa ti podarilo zrealizovať tento tvoj sólový album. Na druhej strane, nie je ti trochu ľúto, že si nevyužil prestávku v NIGHTWISH na väčší odpočinok? Predsa len, teraz ťa čakajú koncerty s tvojim albumom a hneď potom naskočíš do kolotoču s NIGHTWISH…
Hmm… prestávka je prestávka, ale to neznamená, že budem sedieť celý čas na zadku s vypnutým mozgom (smiech). Nie, bolo pár mesiacov, kedy som nerobil veci spojené s hudbou, ale aj práca na mojom albume bola pre mňa oddychom. Dôležité je, venovať sa niečomu inému po tom, ako som bol dlhý čas v jednom kole s tým istým tímom ľudí. Nakoniec, pracovali sme aj na novom albume NIGHTWISH a pomaly sa teraz dávame do pohybu a myslím, že sme všetci v pohode. Pôjdem teraz ešte na turné so sólovým albumom a všetko je naplánované tak, aby som neohrozoval žiadne plány NIGHTWISH.
Vždy ma zaujímalo, ako sú hudobníci veľkých kapiel schopní prežiť také masívne turné ako NIGHTWISH absolvovali v posledných rokoch. Každý deň je to o nepretržitom cestovaní a jediným svetlým bodom sú dve hodiny večer na pódiu…
Myslím, že si trafil presne problém celého toho systému. Je to každý deň o tom, že večer vyjdem spolu s mojimi priateľmi na pódium a odohráme dvojhodinový koncert. Nikto nehľadí na to, že tí ľudia sú stále na cestách alebo sa ponevierajú po zákulisí. Vôbec ma neprekvapuje, že to mnoho ľudí nezvláda a dostane sa do problémov s alkoholom a drogami, pretože naozaj väčšinu času nemáš čo robiť. Ja ako abstinujúci alkoholik si musím hľadať využitie času iným spôsobom, čítam knihy alebo hrám videohry. Ale čo ma drží pri tomto životnom štýle, je práve tých pár hodín večer, počas ktorých sme n pódiu pred obrovským publikom. Hrávame veľa koncertov, kde máme desaťtisíc ľudí, alebo na festivaloch ako Wacken a to človeka pohltí a nabije neskutočnou energiou. Keď robíš to, čo miluješ a robíš to so svojimi dobrými priateľmi a navyše to vyčarí úsmev na tvárach tisícov ľudí každý večer, tak nechceš robiť nič iné.
