Rozhovory

DEATHWHITE: Celok je väčší, ako súčet jeho častí.

Deathwhite, 2020, foto: Shane Mayer

Od svojho vzniku v roku 2012 sa DEATHWHITE orientujú na dark metal, ktorý je silne ovplyvnený európskou doomovou školou z 90-tych rokov. Je dôležité spomenúť, že kapela je totálne anonymná. Žiadne údaje o zostave, žiadne skratky mien, žiadne pseudonymi, nič. Skupina sa drží hesla „celok je väčší ako súčet jeho častí“ – jej členovia sú z rôzneho prostredia a sú roztrúsení po celých Spojených štátoch. DEATHWHITE je pre svojich členov prostriedkom na tvorbu hudby a sprostredkovanie ich pocitu zúfalstva, ktoré pramení zo stavu ľudstva, ktoré sa valí v rýchlom tempe ku dnu. Rozhovor prebehol emailovou formou, nakoľko kapela neposkytuje rozhovory naživo a ani cez telefón, napriek tomu sa dozviete veľa zaujímavých informácií.

Na začiatku bol DEATHWHITE len štúdiový projekt. Neskôr ste sa rozhodli, že začnete hrávať aj naživo. Bolo to vaše prirodzené rozhodnutie, alebo ste sa tak rozhodli vďaka odozve fanúšikov na vašu hudbu?
Rozhodnutie začať koncertovať sme spravili v septembri 2018 a prijali sme ho veľmi rozvážne. Ako si spomenul, vznikli sme ako štúdiový projekt a nemali sme nikdy v úmysle hrať koncerty. Skladby, ktoré sme dovtedy stvorili, neboli napísané spôsobom, aby boli hrateľné naživo a takisto sme ani neuvažovali nad tým, ako by mohla byť kapela na koncertoch prezentovaná. Táto diskusia sa u nás v kapele rozbehla po tom, ako sme podpísali zmluvu so Season Of Mist a začiatkom roka 2018 vydali album “For A Black Tomorrow”. Rozhodli sme sa, že ako sa hovorí, namočíme do vody najskôr jednu nohu a potom sa uvidí, čo sa stane. A tak sme najskôr odohrali jeden koncert. Ten dopadol nad naše očakávania. Išlo o menší klub a na koncerte s nami hrali ARGUS, ohromná kapela, ktorú nesmierne rešpektujeme. Mali sme celú akciu pod kontrolou, takže sme boli schopní zabezpečiť veľmi dobré nazvučenie kapely. Viem, že nebudeme mať vždy také šťastie a nie všetky koncerty je možné nazvučiť tak, ako si to kapela želá, ale zatiaľ sme mali na to šťastie.

Od začiatku skrývate svoju identitu. Prečo je pre vás také dôležité ostať v anonymite? Sú niektorí z vás členovia slávnejších kapiel a obávate sa, že by to ovplyvnilo uhol pohľadu na vašu tvorbu?
Ostať v anonymite je pre nás dôležité preto, lebo to, kto sme, nemá nič spoločné z hudbou DEATHWHITE. DEATHWHITE je väčší ako súčet jeho častí. Chceme, aby sa hudba prezentovala sama sebou a nie, aby bola zatienená našim hudobným pozadím. Chceme, aby poslucháči k tejto hudbe pristupovali s čistým štítom, bez predsudkov. Chceme, aby bola tvorba DEATHWHITE posudzovaná len na základe hudby samotnej. Jeden z členov DEATHWHITE v súčasnosti aktívne koncertuje vo viacerých známych kapelách v metalovom undergrounde a vydobil si už pomerne slušnú reputáciu, na čo sme všetci hrdí. Ostatní členovia boli taktiež súčasťou rôznych kapiel s rôznym štýlovým zameraním. Nebojíme sa, že by to nejako ovplyvnilo odozvu na našu hudbu, ale nepovažujeme za potrebné tieto informácie zverejňovať.

V poriadku, rozumiem. Prejdime teda k novému albumu “Grave Image”. Pôsobí na mňa ako mladší brat albumu “For A Black Tomorrow”. Čím sa podľa vás tieto dva albumy od seba navzájom odlišujú?
“Grave Image” je rozhodne tvrdší a povedzme prepojenejší než bol “For a Black Tomorrow”. Chceli sme spraviť tvrdšiu nahrávku, to bol jeden z našich hlavných cieľov, keď sme na skladbách pracovali. Taktiež sme chceli do skladieb dostať viac orchestrácií, čo znamená, že sme v oveľa väčšej miere využili klávesy a taktiež pridali viacero vrstiev gitár. Niektoré skladby na predošlom albume boli hotové veľmi rýchlo. Na novom albume sme naopak pracovali dva roky. Ani si nevieš predstaviť tie úpravy a revízie, ktorými skladby počas tohto obdobia prešli, až dostali konečnú podobu a mohli sme ich ísť nahrať. Niektoré skladby sa zmenili na nepoznanie oproti svojim pôvodným verziám, ale myslím, že to bolo v konečnom dôsledku dobre. Podľa nás, sú takisto piesne na novom albume vyzretejšie a predstavujú určite progres v našom hudobnom vývoji. To znie samozrejme ako typické vyhlásenie kapely, keď vydá nový album, ale v našom prípade je to určite pravda. Na druhej strane, nechceli sme vytvoriť niečo, čo by bolo úplne odlišné od “For A Black Tomorrow”, ale chceli sme to urobiť lepšie. Dúfam, že sa nám to podarilo.

Album ste nahrali takmer pred rokom. Aké sú pocity muzikanta, ktorý musí čakať tak dlho, kým jeho nahrávka vyjde? Bol edičný plán Season Of Mist taký plný alebo je za týmto oneskorením niečo iné?
So Season Of Mist sme podpísali zmluvu vo Februári 2017, dá sa povedať, že týždeň predtým, ako sme vydali náš prvý album “For a Black Tomorrow” vo vlastnej réžii. Vzhľadom na priority, ktoré vydavateľstvo malo a aj na fakt, že sme neboli aktívne koncertujúca kapela, sa rozhodli, že vydanie posunú na Február 2018 a budú. Tak môcť pripraviť kompletnú reklamnú podporu. My sme to oneskorenie nejak neriešili, chápali sme situáciu a dôverovali sme vydavateľstvu, že vie, čo robí a rozhodlo sa správne. Bolo to možno trochu inak, než sme najskôr očakávali, ale na druhej strane získali sme rok k dobru pre tvorbu ďalšieho albumu “Grave Image”. Na skladbách sme začali pracovať už začiatkom roku 2017. Ten extra rok sa ukázal byť veľkou výhodou, pretože sme sa mohli detailnejšie zaoberať s novými skladbami a dotiahnuť ich k našej spokojnosti ešte pred nahrávaním. Veľa kapiel nemá taký luxus (smiech). Boli sme nakoniec šťastní, že to takto dopadlo.

Vaša hudba je pomerne dosť pochmúrna a plná beznádejných pocitov. Môžeš mi povedať o témach, ktorými sa zaoberáte vo svojich skladbách? Má nový album “Grave Image” nejaký jednotný odkaz pre poslucháčov?
“For A Black Tomorrow” bol do značnej miery introvertný album, zaoberajúci pocitmi a osobnými úvahami o nás. Nový album “Grave Image” sa naopak zaoberá vecami okolo nás a pozoruje svet. Zaoberá sa našimi pocitmi o súčasnom stave sveta vo vzťahu k rýchlemu zničeniu našej planéty spôsobom, kde pravda je subjektívna a silnie pokrytectvo tých, ktorí majú moc veci zmeniť, ale radšej si vyberú inú cestu k finančnému alebo osobnému profitu. Veľmi nás desia tí, ktorí tvrdia, že sú „ctnostní“ a „zbožní“, a pritom v skutočnosti sú to falošní herci, ktorí využívajú ľudí z menej šťastných pomerov. Je ľahké sa týmito témami inšpirovať, pretože ich každý deň vidíme v správach. Názov albumu „Grave Image“ je komplexný: Ukazuje, že podľa nášho názoru je obraz sveta vo vážnom stave. Myslieť si, že sa čoskoro zlepší, je jednoducho zavádzajúca nádej. Sme presvedčení, že témy, ktoré sa odrážajú na albume, zostanú relevantné, pokiaľ bude ľudstvo naďalej upadať.

Pochádzate z Pittsburghu v Pensylvánii, ale vaša hudba znie skôr európsky. Čo myslíš? Má okolie, v ktorom žijete nejaký vplyv na hudbu, ktorú tvoríte?
To je do značnej miery správny názor. Väčšina skupín, ktoré ovplyvnili DEATHWHITE sú z Európy. Sú to najmä KATATONIA, MY DYING BRIDE, PARADISE LOST, ALCEST, ANATHEMA a OPETH. Takže nie, prostredie, v ktorom žijeme nemá n našu hudbu žiaden vplyv. Neexistuje ani nič také ako “pittsburghský zvuk”, aj keď sme veľkými fanúšikmi scény v našom meste. Všade okolo nás sú dobré kapely. Ale tak, ako si naznačil, znieme skôr európsky než akokoľvek inak. Tiež to tak vidíme, hoci fanúšikovi môžu mať iný názor. A s tým tiež nemáme problém.

Keď sme pri tom Pittsburghu, máte radi hokej? Fandíte tímu Penguins?
Jednoznačne! Dvaja z nás sú naozaj veľkými fanúšikmi Pens. Máme v skúšobni zavesený veľký banner na počesť ich posledného Stanley Cupu.

V tej skúšobni aj tvoríte? Alebo len skúšate? Myslím to tak, či sa pri tvorbe novej hudby stretávate a ide o spoločnú mágiu, alebo pracujete individuálne doma na počítačoch?
Jeden z našich členov je hlavným katalyzátorom väčšiny našich piesní. Najskôr sa ku skladbám nahrávajú demá uňho v domácom prostredí a potom sa pripravia ďalšie demá u druhého člena, ktorý má s nahrávaním viac skúseností. Potom postupne pridávame viac gitarových vrstiev a melódií a taktiež klávesy. Nakoniec sa pripravujú demá s vokálmi. Momentálne sme všetci roztrúsení po východnej časti Spojených štátov, takže sme pred vstupom do štúdia potrebovali stráviť týždeň spolu v skúšobni. Bolo to dôležité, pretože sme počuli skladby ako celok hrané naživo. Každopádne, geografická realita našej kapely nám z takéhoto fungovania vytvorila jedinú možnosť ako fungovať a napredovať.

Ku skladbe “Funeral Ground” set natočili aj video. Užili ste si to? Bolo náročné to natočiť tak, aby ste ostali anonymní? Plánujete aj nejaké ďalšie video?
Na videu sme pracovali s producentom Shanom Mayerom, ktorý ho aj točil a strihal. Mali sme šťastie a vyšlo nám počasie, vďaka čomu sme si natáčanie v Pennsylvánskej divočine užili v parádnej atmosfére. Vďaka tomu, že sme zábery na kapelu točili v noci a použili tie správne prístroje, dokázali sme našu identitu bez problémov ponechať zahalenú tajomstvom. Bol to určite skvelý zážitok – Shane nie je len skvelý profesionál, ale aj dobrý priateľ, ktorý je akoby súčasťou DEATHWHITE. Určite chceme natočiť aj ďalšie video, niekedy tento rok. Akurát sa o tom medzi sebou dohadujeme.

Deathwhite – Funeral Ground

A ako si to predstavujete s utajením identity na turné? Ak teda nejaké plánujete, samozrejme. Bolo by ale fajn, ak by ste prišli hrať do Európy.
Bolo by pre nás veľkým potešením hrať koncerty v Európe. Je to náš cieľ a dúfame, že ho dosiahneme už v blízkej budúcnosti. Trochu nás znepokojuje, či dokážeme utajiť svoju identitu počas turné. Každopádne, my urobíme všetky kroky pre to, aby sme sa odprezentovali správnym spôsobom, či už na pódiu alebo mimo neho. Ale robiť si starosti môžeme len o tie veci, ktoré budeme môcť mať pod kontrolou.

Bolo by fajn, keby ste sa zastavili aj na Slovensku alebo v Čechách. Vieš niečo o našich krajinách?
Samozrejme. Dobre vieme o vašej rastúcej “beer culture”, ktorá sa, ak ma pamäť neklame, volá “pivo”. Jeden z nás bol Sedleckej kostnici pri Prahe (Kutná Hora, pozn. red.) a bol unesený jej krásou. Okrem toho vieme, že ste boli kedysi jednou krajinou a na začiatku deväťdesiatych rokov ste sa rozdelili a vznikla Česká republika a Slovensko. Vtedy sme chodili ešte do školy. A ak sa nemýlim, vase krajiny majú mnoho hradov a zámkov. Vaša história je bohatá a určite sa radi dozvieme aj viac.

Tags

Related Articles

Back to top button
Close