Recenzie

NIGHTWISH – Human :II: Nature

Fínsko, Holandsko | symphonic art metal | Nuclear Blast

Vydanie nového albumu NIGHTWISH bola vždy na scéne symfonického metalu veľká udalosť. Táto pôvodne fínska partia (dnes už medzinárodná) sa postupom rokov stala merítkom kvality práve tejto scény. A tak nečudo, že sa s napätím očakával aj nový album “Human :II: Nature”, ktorý si kapela a vydavateľstvo strážili ako oko v hlave a album zverejnili aj pre médiá až v deň vydania. To bol 10. apríl 2020. Pred týmto dátumom som mal možnosť si album vypočuť len jeden krát v rámci posluchovej session pred rozhovorom s Floor a Troyom, ktorý som pripravil pre magazín Rock Hard. Album ma už od prvého momentu dostal a vypálil som plný počet bodov. A to vôbec nie preto, že ide o NIGHTWISH. Práve na nich som vždy nahliadal skôr prísnejšie. V poslednom období som bol veľmi sklamaný z toho, kam sa uberá (respektíve neuberá) celá scéna symfonického metalu, z toho, ako sa kapely aj zvučnejšieho mena dookola opakujú, vykrádajú sami seba i svojich kolegov (o nižšej úrovni tejto scény ani nehovorím). Bol som teda pred vypočutím nového albumu “Human :II: Nature” dosť skeptický. To, čo mi však prúdilo do uší pri jeho posluchu ma veľmi príjemne prekvapilo. Kapela dokázala symfonický metal posunúť na naozaj umeleckú úroveň, ponúknuť neopočúvané a novátorské prvky, úplne zmeniť postup pri vytváraní emócií a atmosféry a zároveň si zachovať vlastnú tvár.

Nightwish, 2020, foto: Tina Korhonen

Už hneď úvodná skladba “Music” je veľdielom určeným pre pre prezentáciu na úplne inej úrovni, než je športová hala. Na ploche celého albumu sa dá hudba NIGHTWISH často prirovnať k divadelnej, filmovej či muzikálovej hudbe (napríklad v “Pan”) a je prepracovaná do najmenších detailov. Veľmi ma potešili etno prvky alebo až náznaky prehistorickej hudby (aj vo veľmi silnej a originálnej skladbe “Tribal”). Dokonca aj progresívne pasáže sú do hudby zakomponované veľmi citlivo (“Shoemaker”) a nepôsobia rušivo. NIGHTWISH ponechali vo svojej hudbe prítomné aj keltské folklórne vplyvy, ktoré sú pre ich skladby typické od začiatku spolupráce s Troyom Donockleyom. Ten sa na novom albume prezentuje vo väčšej miere aj ako spevák, nie len v rámci harmonických vokálov, ale dostal aj sólový priestor v skladbe “Harvest”. Naopak sólové spevácke výstupy basgitaristu Marka Hietalu išli trochu do úzadia, napriek tomu, že na tomto albume naspieval paradoxne toho možno najviac za svoju kariéru s NIGHTWISH. Častokrát je však jeho spev súčasťou harmonických vokálov. Tie v zložení Floor, Troy, Marko dostali na albume veľký priestor a odsunuli do úzadia doteraz často využívané chorálové zbory. Obaja speváci spolu s Floor Jansen, ktorá samzrejme takmer vo všetkom dominuje, podávajú úžasné umelecké výkony preplnené vášňou. Samotná Floor na novom albume posunula hranicu svojho speváckeho prejavu ešte vyššie.
Kapela v hlavnej časti albumu (Disk 1) ubrala zo symfonických plôch a nechala vyniknúť práve spomínané vokály a kapelu samotnú, aby v druhej časti (Disk 2) naopak symfonické orchestrácie a muzikálne majstrovstvo Tuomasa Holopainena vybuchli do silných a emotívnych výšin.

Hodnotenie: 5 / 5

Tags

Related Articles

Check Also
Close
Back to top button
Close