Hudobnú tvorbu mozgu skupiny Matthiasa Sollaka sledujem dlhodobo, ešte z čias pôsobenia v folk/pagan metalových BIFRÖST. Hudobná škatuľka pagan metalu bola ale pre neho priúzka a v roku 2011 založil novú skupinu HARAKIRI FOR THE SKY, predsa len v začiatkoch rozmáhajúci sa žáner post black metal mu dával väčšie možnosti umeleckého vyjadrenia a aj sa v ňom našiel a starú skupinu postupne uložil do spánku. Ako priekopníci „post“ žánru HFTS od roku 2011 vťahujú fanúšikov stále hlbšie a hlbšie do hĺbky svojej dávky melanchólie, nenávisti voči sebe a hnevu. Názov albumu, ktorý ho aj charakterizuje, nemá nič spoločné s morom, veľkosťou či vyjadrením úžasu, pochádza zo starej angličtiny a vyjadruje démona, ktorý ti sedí behom spánku na hrudi a vyvoláva zlé sny. S textovou časťou korešponduje aj artwork, symbolizujúci démona strhujúceho svoju masku. Najdôležitejšia ale je Matthiasova gitarová práca, melódie vytvárajúce obrazy plné delíria, vhodne podporené blastbeatami, napr. hneď v úvodnej skladbe „I, Pallbearer“. Na albume sa mihnú viacerí hostia, druhej skladbe „Sing for the Damage We’ve Done“ je to Neige z ALCEST, aj keď Neige si zaslúžil väčší priestor, v ôsmej skladbe „Silver Needle // Golden Dawn“ je to „hlas“ z GAEREA a v šiestej skladbe „Once upon a Winter“ bol pôvodne ženský hlas Audrey Silvain, naposledy pôsobiaca v ASPHODÉLE, tu ale zasiahla cenzúra kvôli údajnej speváčkinej podpore krajne pravicových ideológií, jej party boli zo záznamu vymazané, za čo si skupina ale zaslúži minimálne pol bodu dolu z hodnotenia, jej hlas by sa k tej skladbe hodil ako „riť na šerbeľ“. Bicie opäť nabúchal Kerim Lechner zo SEPTIC FLESH. Kompozičné umenie je u skupiny veľmi vysoké, Jednotlivé motívy nechávajú dostatočne rozvinúť, 10 skladieb dostalo úctyhodnú plochu 85 minút.
NECROBUTCHER666, hodnotenie: 3,8/5
