16 štúdiových albumov a táto dračica stále ide dopredu. Nezastavila ju ani pandémia, ktorá jej zrušila stovku koncertov. Práve naopak. Svoje sily sústredila do písania nových skladieb, a tak nás všetkých môže túto jar potešiť novým albumom. Aby som pravdu povedal, veľký odklon od posledného albumu „No Control“ tu nenastal. Mix rocku, rock ˈnˈ rollu, country a hlavne blues je tu prítomný znovu a prináša tak zmes, ktorá vás nebude nudiť ani náhodou. Úvodná titulka hravo presvedčí, že Suzi rockový štýl asi pristane najviac. A ten mäkký zvuk Fender jazz bass. Tak ten vás bude sprevádzať vo vašej hlave, aj keď pôjdete na záchod. S „Hej Queenie“ sa prenesieme do 70. rokov, kde sa slávna cesta tejto dámy začala. Tento element nikdy z jej skladieb nezmizne. A nikto z jej fanúšikov to určite nechce. Moja srdcovka na novinke je „You Canˈt Dream It“. Tentoraz ide o roky 80-te. Podľa mňa najplodnejšie roky v rocku, hard rocku a v metale. Aby ste si nemysleli, že album je príliš drsný, tak prichádza vianočná pieseň „My Heart and Soul (I Need You Home For Christmass)“. Suzi predstavuje ako krehkú ženu a predovšetkým matku. Aj klip stojí za to. Do divokého západu nás po hlave prenesie hymna „Get Outta Jail“. Srší z nej taký feeling, že aj Lemmy Kilmister by sa s radosťou pridal. Vitajte v zafajčenom bare a sadnite si do tmavého kúta s whisky a cigarou v ruke. Blues hymna „Isolation Blues“ sa vám votrie pod kožu a vy zostanete do rána. Naspäť do retro doby vás vystrelí „I Sold My Soul“. Suzi spieva tak ako v roku 1974. Tak to klobúk dolu. Do clivej doby v minulosti vás znovu dostane „Loveˈs Gone Bad“ a saxofón v kombinácii s chrapľavým hlasom Suzi je nádherný. Ako by to vyzeralo, keby sa album nekončil pravým americkým motorkárskym rock ˈnˈ rollom? Toľko pozitívnej energie ako „Motor City Riders“ dnes len tak niekto neprinesie. Na záver len toľko: „Suzi, je to parádny album a buď tu medzi nami ešte dlho prosím“.
MAREK DEVILMAN HABDÁK, hodnotenie: 4,5/5
