Čo sa dá ešte niečo múdreho napísať k týmto death metalovým veteránom, o ktorých už boli už popísané stovky strán? Na úvod teda iba jednoducho: tridsaťtri rokov na scéne a aktuálne pätnásty štúdiový album. Ale predsa i pri tejto kapele nájdeme nejaké novinky, a to dosť podstatné. Dlhoročného člena a „privretého“ gitaristu Pat OˈBriena vystriedal na rovnakom poste „hviezdny“ Erik Rutan (HATE ETERNAL, ex-MORBID ANGEL, ex-RIPPING CORPSE). Po tejto stránke je sa teda na čo tešiť. Novinka, s poradovým číslom 15., dostala názov „Violence Unimagined“, pozostáva z jedenástich skladieb a jej celkový „tajming“ je slušných takmer 43 minút. Album rozbieha iba prednedávnom zverejnená skladba „Murderous Rampage“, ktorá predznamenáva, čo sa bude asi diať ďalej. Je to rýchla, nekompromisne brutálna, typicky kanibalovská „vypaľovačka“. Vo zverejnenej skladbe je obrazovo pekne „vypitvaný“ obal albumu i ďalšie obrázky, ktoré sú asi predzvesťou parádne morbídneho bookletu, resp. digipacku. O nič nezaostáva ani ďalšia vopred zverejnená skladba (tretia v poradí), o niečo pomalšia „Inhumane Harvest“, ktorá svojim hororovo-orgánovým klipom môže robiť kampaň filmom typu Hostel či SAW (neodporúčam slabším povahám!!!). Krv, orgány, násilie, neľudskosť, to je CANNIBAL, to je death metal. Áno, toto je ich klasika, ale predsa tu nájdeme i akési drobné zmeny oproti predošlému obdobiu. Je to predovšetkým viacej akýchsi klasických old school strednotempových „húpačkových“ pasáží a troška viac gitarových vyhrávok (žeby Erikova robota?). Za mňa vynikajúca robota a vidím, že tie takmer štyri roky sme nečakali nadarmo. „Violence Unimagined“ si musím prehnať cez uši ešte aspoň 20-krát, kým sa rozhodnem, či sa u mňa stane najlepší album týchto mäsiarov v tzv. post-barnesovskej dobe.
MIROSLAV „KREMATOR“ GALGÁNEK, hodnotenie: 4,9/5
