INFERNO – Paradeigma (Phosphenes of Aphotic Eternity)

Keď sa hocikoho spýtate, ktorý album českého black metalu je nie top, ale priam definujúcim žáner, na minimálne 66,6% sa všetci zhodneme, že je to „Rituál“ od MASTER´S HAMMER, z 1991 roku, album ktorý priam definoval žáner ako taký vo svetovom meradle. Ale označiť druhý taký album som si doteraz netrúfal. Doteraz, po prvých pár desiatkach vypočutí, takéhoto piedestálu môže dosiahnuť nový album INFERNO, nazvaný „Paradeigma (Phosphenes of Aphotic Eternity)“, ale áno, na takéto súdy je zatiaľ priskoro, možno. Hudobne je to niečo ako psychedelická black – atmosférická avantgarda, nazval by som tento subžáner napríklad infernálny metal, ktorý INFERNO, ako som v úvode naznačil, priam zadefinovalo. Dosiahli to tak, že sa ešte hlbšie ponorili do hypnotických zvukových sfér, ako predviedli na predchádzajúcom 4 roky starom albume „Gnosis Kardias…“ a sformulovali nový jazyk vychádzajúci z izolacionistického syntaxu black metalového žánru. Nie je to ale hudba pre každého, je náročná na počutie, spev je neurčitý, pričom sa striedajú dva hlasy, Adramelechov, ktorý ale nie je uprednostňovaný a hostky Hekte Zaren, skôr máte dojem, že počujete výkriky a šepot spoza rieky Styx. Niekto bude namietať, že nie je rozumieť slovám, ale tie vyrieknuté sú a 66,6% bežnej, nielen metalovej populácie by to asi aj tak nepochopilo. Rytmika je prepracovaná, miestami zúrivá, nečakajte ale náklep ala MARDUK, toto je úplne iná šálka kávy. Apropo bubeník, zase nové meno v infernálnom poli, Karel Sheafraidh Švejnoha, známe to meno v CZ UG, za mňa veľmi dobrá voľba, technicky veľmi zdatný a skúsený bubeník, s citom pre atmosféru, ale ako bude stíhať pôsobenie aj v PANYCHIDA, STÍNY PLAMENŮ či TROLLECH?… Kategória sama pre seba je Ska-Gul, priam gitarový mág, jeho kompozície a gitarové vrstvenie sú signifikantné, hodné patentu, pričom mal na starosti aj basgitaru, bez neho by súčasné INFERNO prestalo existovať, s gitarami mu tentokrát pomáhal pri nahrávaní aj Morion. Nahrávka pôsobí ako jednotný celok, obsahuje síce šesť skladieb, ale pre mňa je to jedna záhrobná opera s ideálnou dĺžkou, ak je to dakomu málo, nie je problém nahrávku pustiť znovu. V závere spomeniem veľmi dôležitého tieňového člena, zodpovedného za schizofréniu INFERNA, Spíci hrdlo Antikrista, ktorý je autorom či spoluautorom lyrického konceptu, na ktorého bližšie rozobratie nemám priestor, tento čerpá z hlbín psychológie, kozmológie a hororovej prózy, najmä z diel ako „Červená kniha“ Carla Gustava Junga, „Kosmos jako sebeutváření“ Michala Ajvaze a „Znovuzrozený čas“ Leeho Smolina, „Paradeigma…“ je opresívne pohlcujúce dielo Luciferiánskeho umenia plné rozporov a brán vedúcich mimo priestor.

NECROBUTCHER666, hodnotenie: 5/5