Maďarsko nie je moc metalu zasnúbená zem, hoc tu vzniklo a funguje množstvo kapiel, ktoré prerazilo i na západnejšie fungujúcej „fanszóne“. Medzi tento „maďarský výkvet“ okrem iných určite patrí i kapela BORNHOLM, ktorej tvorba sa vždy pohybovala v mantineloch black metalu, v užších formách s prímesou pagan. U mňa vždy dominoval ich debut „…on the Way of the Hunting Moon“ (2003), ktorý ma dostal svojou prirodzenou atmosférou a neotrepanou agresivitou. Jasné, kapela sa vyvíja, no základná kostra ich tvorby chvalabohu ostáva. Teraz tu mám pred sebou ich piaty štúdiový album, ktorý je o míle (kilometre) inde (aj keď štýlovo zas až tak ďaleko nie). Teraz mám na mysli vyspelosť, produkciu a ostatné technické veci. Hudobne kapela stále ostáva verná black metalu, hoc i tu za tie roky nájdeme rozdiely. Jedenásť nových skladieb má opäť tendenciu sa prehrýzť black metalovou kožou fanúšika, jasné že nie toho totálne pravoverného. Možno skôr tí ctiaci ten melodickejší, no za túto definíciu by som ale ruku do ohňa nedal. A rovnako ako za ten pagan. Každopádne čiernych melódií tu nájdeme veľké množstvo a určite sú iba prínosom. Kapela svoje skladby rozvíja, rozvetvuje a nie je od veci ani stará literárna definícia – úvod, jadro, záver. V podstate stará škola. A k tomu krásny obal. Takže od 05. novembra 2021 je tu BORNHOLM a jeho nový album.
MIROSLAV „KREMATOR“ GALGÁNEK, hodnotenie: 4,2/5
