Všetko začalo novým klipom k skladbe „Neuromancer“, s famóznym úvodným momentom, škoda, že s neho nevytĺkli viac. Nebudem chodiť okľukami, ich „Revolution DNA“ považujem za jedno z najzásadnejších hudobných diel vôbec, vzniklo vo vtedajšej hektickej dobe druhej polovice rokov deväťdesiatych, kde mnohé kapely iba tápali a hľadali smer ich ďalšej cesty a často sa tak motali, až vymotali diela nesmiernych kvalít, ktoré často už nikdy nezopakovali na rovnakej úrovni. „Revolution DNA“ bolo vlastne dosť iné, i keď základné atribúty zostali, avšak určitá kombinácia chytľavosti, nádychu industriálu, až chladnej avantgardy a hlavne čistých vokálov robili toto dielko magickým opusom. Ich ďalší vývoj bol tiež kvalitný, ale išli skôr smerom deathovejšieho charakteru so silným orchestrálnym akcentom, ktorý bol na vysokej úrovni a často bol plnohodnotnou súčasťou nahrávky a silnou konkurenciou metalu, respektíve gitár. Neskoršie albumy už však neboli tak nevšedné ako tie v čase čerstvého comebacku v 2007, ale mali každopádne svoje čaro. Teraz prichádza „Modern Primitive“. Obálka je už „klasický“ SEPTICFLESH. Nemožno ani očakávať nejaký výrazný odklon od predchádzajúcej tvorby, takže nám predkladajú na vnímanie ich metal silno zastúpený najmä deathovou zložkou, nechýba hrubý vokál, sporadicky pretkaný čistým a silno je zastúpená aj symfonická zložka, ktorá nie je len doplnkovým zafarbením soundu, ale plnohodnotnou súčasťou výsledného zvuku. V diskografii, vzhľadom na minulé silné momenty, možno hovoriť o „klasickom“ albume SEPTICFLESH, ide o remeselne kvalitne opracovaný kúsok, avšak oproti slávnym dielam minulým skôr potvrdenie, že sa im už nechce spraviť takú malú revolúciu v tvorbe, ako to bolo na invenčnom „Revolution DNA“.
PIŠTÍK, hodnotenie: 3,8/5
