Nórska umelkyňa Kathrine Shepard, narodená v Kalifornii a žijúca aj vo Francúzsku, vystupujúca pod hlavičkou SYLVAINE, ja hovorím, že pestrosť hudbe zväčša prospieva. A ono je to vskutku pestrá nahrávka. Imidž krehkej speváčky totiž môže troška klamať. Prvá skladba „Nova“ je troška očakávaná, krásny éterický kúsok, jemný hlások spolu s nežnou hudbou smerujú skôr k meditácii. Druhá v poradí „Mono No Aware“ však je úplne niečo iné. Je to vlastne metalovejší kúsok, ktorý začína celkom svižne, s údernými gitarami a nablacknutým krehotom, neskôr prechádza do rokovejšieho až civilnejšieho prejavu a späť ku krehkému vokálu speváčky. Ono tieto dve pozície sa tu celkom dobre dopĺňajú i navzájom vytvárajú kontrast, avšak možno niekedy je ten protipól až príliš okázalý. No a tretia „Nowhere, Still Somewhere“ je ukážková chytľavá rocková pieseň. Nasleduje jedenásť minútový melancholický epos „Fortapt“, ktorý je skôr jemnejší a vedený v pomalšom tempe. Toto krásne ukazuje farebnosť a rôznorodosť tejto pozoruhodnej nahrávky. Čakal som skôr indie pesničkársku nahrávku s jemným ženským vokálom na hrane poprocku a dostal som širokú paletu rôznych žánrov a hudobných prostriedkov, od ezoterického popu až po tvrdšie náznaky black metalu. Ťažko sa mi to hodnotí, ale osobne mám tu jemnejšiu časť radšej. Dobre sa to počúva, ale podľa mňa sa to tlačí niekedy až príliš do metalu, čo je skôr na škodu, keďže metalová časť mi príde skôr taká obyčajná.
PIŠTÍK, hodnotenie: 3,5/5
