PESTILENCE a ich cesta death metalovým svetom

Na Slovensku si už vystupoval s PESTILENCE niekoľkokrát, napr. v Bratislave, Nitre, stihol si aj navštíviť nejaké miesta, resp. čo poznáš z našej krajiny?

Na návštevu zaujímavých miest nebol vôbec čas, keďže časový harmonogram máme dosť nabitý. Po prílete sme išli rovno na hotel, zložili veci a odtiaľ sme išli zasa na zvukovú skúšku. Po absolvovaní celého tohto kolotoča už bola pokročilá hodina a všetci sme boli unavení z cestovania, tak sme išli rovno spať. Nie je to o tom, že by sa nám nechcelo ísť pozrieť miestne zaujímavosti, ale času je fakt veľmi málo. Keď chceme odohrať kvalitný koncert, musíme byť dostatočne oddýchnutí. Nabudúce si určite vyhradíme viac času a pôjdeme aj navštíviť nejaké zaujímavé miesta.

Začnime začiatkami PESTILENCE, ktoré sa datujú už k roku 1986, čo ťa viedlo k založeniu metalovej kapely, a čo boli tvoje najväčšie vzory?

Už od malého chlapca som chcel mať svoju vlastnú kapelu, keď som počul kapely ako KISS alebo JUDAS PRIEST, avšak vyslovene nemám žiadne hudobné vzory. Podľa mňa nie je dobré byť upriamený na jednu kapelu alebo jeden štýl, lebo po čase aj vaša kapela by znela ako váš hudobný vzor. Už od začiatku sme sa chceli hudobne odlíšiť od všetkých ostatných kapiel a vytvoriť si svoj vlastný štýl, čo sa nám aj časom podarilo. Osobne počúvam všetky hudobné štýly a paradoxne metal asi najmenej, aby som nebol ovplyvnený až do tej miery, že naša kapela bude znieť ako iné kapely z metalovej scény.

Do svojho prvého rozpadu v 1994 ste vydali štyri albumy, ktoré zanechali hlbokú stopu na death metalovej scéne ako aj u fanúšikov, čo stálo za vtedajším ukončením vašej činnosti, myslíš, že to bol nedostatočný záujem o posledný album „Spheres“, ktorý už silno koketoval s progresívnymi žánrami, na tú dobu dosť netradičnými…

Nie, je to úplne inak, ako si myslíš. V tom čase sme mali kontrakt sa vydavateľstvom Roadracer Records, ktoré ťahalo pod seba väčšinu death metalových kapiel, z ktorých veľa boli úplné sračky, a keďže toto vydavateľstvo malo uzavretý kontrakt s veľa kapelami, mali stále menej a menej času sa venovať našej kapele. Tak sme sa rozhodli nahrať album „Spheres“, ktorý bol na tú dobu nadčasový a roky popredu od ostatných albumov terajšej death metalovej scény. Vedeli sme, že po nahratí takéhoto albumu sa nás bude chcieť vydavateľstvo zbaviť, a tak sa aj stalo. V tom čase som úplne stratil chuť tvoriť nové veci, keď som videl, aké sračky zaplavujú hudobnú scénu a aké veľké peniaze sa točia v hudobnom biznise. Mimochodom do dnešného dňa nám Roadracer Records dlží peniaze z licenčných poplatkov za posledných 29 rokov. Som rád, že naša kapela dnes patrí pod menšie vydavateľstvo, v ktorom majú dostatok času sa nám venovať.

Nasledovala dlhá pauza až do roku 2008, čo si ty osobne robil počas tejto pauzy, bol si v kontakte s ostatnými členmi PESTILENCE a nikdy ťa ozaj za túto dobu nenapadlo oživiť kapelu?

Určite nie, ako som povedal, každý z nás mal plné zuby toho, ako v tej dobe fungoval hudobný priemysel. Samozrejme sme boli po celý čas v kontakte, sledovali sme dianie na hudobnej scéne až do momentu, kedy sa začali objavovať nové kapely, ktoré sa veľmi dobré počúvali, a tak sme si povedali, že je čas na návrat a nahrali sme album „Resurrection Macabre“. Avšak po pár rokoch všetko skĺzlo do starých koľají a boli sme nútení zasa skončiť.

Reunion v roku 2008 Patrickom Uterjwijkom priniesol vydanie zaujímavých albumov, z ktorých v podstate bol každý hudobne iný: „Resurrection Macabre“, „Doctrine“ a „Obsideo“, ktorý z týchto albumov pre teba najviac znamenal?

Ťažko povedať, ktorý z tých albumov mám najradšej, na každom sú skladby ktoré sú perfektne, ale aj tie, čo sa mi páčia menej. Keď však zhodnotím všetky aspekty, tak pre mňa osobne je z tejto trojice najlepší album „Obsideo“.

V roku 2014 prišlo k vášmu druhému rozpadu, v máji tohto roku sme boli na vašom vystúpení v Nitre spolu so SETH, kde musím úprimne napísať, že si sa mi najmä ty vtedy zdal absolútne vyhorený, bez šťavy, potom som počul, že ste predčasne aj ukončili vystúpenie doma na Neurotic deathfeste, je niečom na tom pravdy, resp. čo teda stálo za ukončením vašej činnosti?

Nie, nemuseli sme ukončiť vystúpenie predčasne kvôli tomu, že sme boli, ako hovoríš vyhorení, ale počas nášho vystúpenia nastali určité technické problémy, ktoré sa nedali rýchlo vyriešiť, a preto sme boli nútení koncert ukončiť skôr. S vyhorením to nemá absolútne nič spoločné.

Patrick Uterwijk sa už pri ďalšom reunione v roku 2016 nevrátil do vašej zostavy, prečo?

Nie je to o tom, že by sme ho nechceli vziať späť do kapely, ale v tej dobe mal nejaké zdravotné problémy a nechceli sme ho zbytočne vystavovať stresu počas turné, tak sme mu dopriali oddych, ktorý si zaslúžil.

Následne ste vydali dva albumy „Hadeon“ a Exitivm“, každý u inej firmy, čo viedlo k vášmu upísaniu sa Agonia records? Máte s nimi zmluvu na viac albumov?

Ako som už spomenul v rozhovore, chceli sme sa upísať vydavateľstvu, ktoré nemá pod sebou strašne veľa zbytočných kapiel. Preferujeme menšie vydavateľstvá, ktoré majú čas sa kapele aj venovať. V minulosti to asi možné nebolo, ale momentálne máme v kapele nastavené politiku typu, že sa vydavateľstvu upíšeme na jeden, maximálne 2 albumy, a potom hľadáme niečo nové. Lebo ak sa vydavateľstvu upíšete na viac albumov, držia vás pod krkom a diktujú vám svoje podmienky a tomu presne sa chceme vyhnúť.

Je o tebe známe, že si perfekcionista, že albumy si v podstate skladáš sám, nemyslíš si naopak, že by mohli pomôcť aj ostatní členovia so skladaním, či nikto nevie priniesť také nápady, aké ty požaduješ?

V minulosti som si robil všetko sám, od písania textov, cez nahrávanie, až po finalizáciu, keďže som neveril nikomu, že by spravili veci tak, ako chcem ja. Dám niekomu voľnú ruku, spraví nejaké veci a v konečnom dôsledku si to budem musieť aj tak spraviť sám, keďže to nebude podľa mojich predstáv. Avšak aktuálna zostava v kapele je veľmi talentovaná a na tvorbe posledného albumu sa tiež podieľali a dúfam, že sa budú podieľať aj na chystanej novinke.

Toto turné ste venovali 30. výročiu albumu „Testimony of the Ancients“, ktorý je významným dielom vo vašej diskografii. Ako ty sám vnímaš tento album a jeho prínos pre scénu?

Áno, veľa ľudí mi hovorí, že práve tento album je naším významným dielom, ale pre mňa je to len ďalší album, ako každý iný. Existujú 3 skupiny našich fanúšikov: Prvej sa páči obdobie, kedy v kapele pôsobil Martin Van Drunen, ďalšia skupinka má rada obdobie albumu „Testimony of the Ancient“ a posledný tábor je zas vyznávačom albumu „Consuming Impulse“. Ja so osobne si myslím, že album „Testimony of the Ancient“ je lepší ako „Consuming Impulse“. Úprimne môžem povedať, že pre mňa osobne je najlepším albumom „Exitivm“.

Samozrejme mnoho fanúšikov má za svoj top „Consuming Impulse“ s Martinom van Drunenom za  mikrofónom, z ktorého v podstate vždy hráte „Dehydrated“ a „Out of Body“, nechceli ste zahrať aj komplet tento album, či sú tam nejaké autorské prekážky?

Nie, nie, nikdy nebol problém s autorskými právami. Možno Martin napísal nejaké texty, ale väčšinu textov napísal Marco, ktorý sa už hudbe nevenuje a ani nikdy nepodpísal žiadnu zmluvu s niekým ohľadom autorských práv. Raz sme už spravili koncert zložený len čisto zo skladieb z „Consuming Impulse“ a ľudia si ho veľmi užili.

Si v kontakte s bývalými členmi z albumu „Testimony…“?, apropo už sa vám podarilo zmieriť sa s Martinom, vnímaš jeho pôsobenie a tvorbu v ASPHYX?

Na všetky tieto tri otázky môžem odpovedať jedným slovom a to je NIE. S Martinom nie sme priatelia, bol to práve on, ktorý v kapele vytváral zlú krv. Určite ho vo svojom živote nepotrebujem a asi on mňa. A čo sa týka kontaktu s ostatnými členmi z albumu Testimony…, tak Patrick už nie je v hudobnom biznise, Tony Choy vykonáva nejakú funkciu v kostole, takže každý si rieši už svoje veci, ja som jediný preživší.

Ďakujeme za rozhovor a výborný koncert, posledné slová patria tebe Patrick.

Vďaka za váš čas a záujem o našu kapelu a dúfam, že sa vidíme na ďalších koncertoch.

Rozhovor: Goregrinder, Ignis Infernus

Preklad: Seker