Ponuré Anglicko, názov evokujúci old school cítenie, sexi obálka roka, ktorý nám pripomína, že „sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť“ a samotné dielko by malo byť dieťa pandémie a ventiluje určitú frustráciu. Aspoň tak šepolia promo materiály. Čakal som starinu, podľa povestí a bájí, starinu kedysi aj hrali, ale toto dielo sa už niekam posunulo. Klasický gitarový black metal jemne podmazaný klávesmi, trocha pritiahnutý vokál, všetko to evokuje najmä roky deväťdesiate. Nie je na tom nič zlé, ale ja osobne tu nenachádzam príliš pridanej hodnoty. Čo troška odlišuje od podpriemeru sú čisté, až hymnické vokály, trocha zachádzajúce do pagan metalu a niektoré doom metalové postupy. Ako sumárny celok to ako tak funguje na prvé vypočutie, ale časom to akosi omrzí a človek už nemá chuť mačkať repeat. Takže nemôžem povedať, že by išlo o príliš vydarené dielo, respektíve dielko, ktoré by ma uhranulo, ale nakoniec hodnotenie troška zvýšim. Za určité výborné klávesové ozveny, za niektoré nápadité gitarové momenty a za výborne vybratú obálku. Ide o prekrásnu maľbu Roberta Patersona, výtvarne aktívneho v 19. storočí.
PIŠTÍK, hodnotenie: 3/5
