Keď si dáte fotku ako MORTIIS, tak to nemôže nikoho uraziť. Ani sklamať. Jednoducho je dobré dať si fotku ako MORTIIS. Mám rád severoamerický black metal, lebo je iný. Ide si to svoje a mám dosť čím viac istejší pocit, že tým kapelám je jedno, čo si kto o nich myslí. Títo borci sú z Wisconsinu a dokonca si hrdo vztýčili nad svojou tvorbou erbové „N.W.O.U.S.B.M.“. Je to odvážne, ale tak prečo nie. Je to old school, reznuté thrashingom a s jemne nakriapnutým vokálom, chvíľami mate pocit, že to má aj taký drevný heavy metalový nádych. Nie je to však úplne typická nahrávka severoamerického black metalu, akú si pod tým honosným označením predstavujem. Je to ťažšie uchopiteľné, keďže cítiť tu aj punk a možno nejaké prvky inšpirované rockom, na druhej strane v globále je to stále hlavne black metal. Kapela hrá síce krátko, ale ide už o jej štvrtý plnohodnotný zárez do diskografie. Teraz, keď nahrávku preberiem v širšom nadhľade, nie som úplne nadšený. Na vokál sa mi ťažšie zvyká. Nie je zlý, ale akosi tu úplne nezapadá. Zvuk gitár je podľa mňa výborný, ale samotné ich predvedenie v skladbách neprináša nič kúzelné, nič, čo by poslucháča zaujalo a je to skôr podpriemer. Ani samotné skladby nevyčnievajú a všetky znejú tak trocha podobne. Kompozične skôr sklamanie, avšak naopak, za obskúrnu šedivú atmosféru a zhrdzavený zvuk gitár zasa pochvala. Ale mohli troška byť košatejší a na nápady bohatší. Čo nahrávka každopádne prináša, je poznanie, že je dobré vyzerať ako MORTIIS.
PIŠTÍK, hodnotenie: 2,5/5
