Na začiatku 20. storočia nám Albert Einstein vo svojej Teórii relativity predviedol, že priestor je prepojený s časom pomocou kozmického rýchlostného limitu, ktorým je rýchlosť svetla. Zároveň sa tým ukázalo, že vo svojej podstate žijeme v priestore štyroch dimenzií, ktoré tvoria časopriestor. Existuje však teória, že náš vesmír môže mať dimenzií až päť. Sú dohady o tom, že ďalšia dimenzia, by v tomto prípade bola dimenzia priestoru. V súčasnosti nám minimálne v umeleckej forme teóriu piatej dimenzie prináša slovenská kapela EUFORY, zo svojim, v poradí tretím plnohodnotným štúdiovým albumom. EUFORY vznikli v roku 2008. Kapela si prešla niekoľkými personálnymi zmenami. Za ostatnú dobu sa ustálila v zostave Ľuboš Senko (spev), Števo Hodoň (gitara, vokály), Peter Drábik (gitara, vokály), Miriama Hodoňová (bicie) a najnovší člen Filip Andel na poste basovej gitary (od roku 2020). Skupina si za dobu svojej existencie vytvorila zvuk, ktorý je konzistentný, ale aj s určitými variáciami od nahrávky k nahrávke. Urobiť tradičný heavy metal zaujímavým v roku 2023, si bezpochyby vyžaduje silný výkon a vytrvalosť. Podľa slov kapely „Fifth Dimension“ je istá teória, ktorá hovorí, že ľudstvo prechádza do novej, piatej dimenzie, kedy ľudstvo začne žiť viac duchovne a viac sa ponárať do podstaty existencie. Novú nahrávku otvára mystické intro „Nile“, ktoré navodí starovekú atmosféru známej ríše na severe Afriky. Titulná skladba, je z môjho pohľadu stredobodom albumu, je to fantastická ukážka všetkých silných stránok kapely. Ľubošov hlas je čistý, zvonivý a dobre vycvičený a kapela ako celok je zohratá a pevná ako vírivý bubon sympatickej bubeníčky Miriam. V nasledujúcich skladbách chytľavé melódie kontrastujú s tvrdými gitarovými riffmi, čo je šablóna, ktorú EUFORY za ostatné roky zdokonalili. Aj keď treba dodať, že melódia stále výrazne presahuje extrémnosť. „The Scent in the Room“ začína orchestrálnym úvodom, následne pokračuje pochmúrnou hlavnou melódiou, z ktorej sa zmení na živé, silné monštrum, naplno využívajúce dynamickú atmosféru celého albumu. Zvukovo je album namiešaný odborne, s plynulými prechodmi medzi skladbami, ktoré dodáva „Fifth Dimension“ takmer filmový nádych. Celá kapela ukazuje schopnosť hrať vo vysokých tempách a zároveň zachovať kompozičnú štruktúru melodickú a koherentnú s vokálnymi harmóniami a melodickým, miestami až thrashovým groovom. Predposledná „Forever Too Late“, nesúca sa v strednom tempe a znejúca tradičným rockovým postupom, predstavuje rôznorodé prednosti kapely. Prvá je všadeprítomná silne nabitá power metalová melódia s vysokým vokálom, zatiaľ čo tá druhá ponúka priamočiaru gitarovú linku, zvukovo obalenú pulzujúcou basovou gitarou a výborné gitarové sólo pre dodanie emocionálnej silovej balady. Pre tých, ktorí sa všeobecne až tak hlboko neponárajú do konceptu počúvaných nahrávok, kúzlo tohto albumu spočíva v ohromujúcej úrovni detailov vložených do jeho tvorenia. Nespočetné množstvo malých momentov vylepšuje a povznáša každú jednu skladbu na nahrávke. Začo kapela určite vďačí aj producentovi Adamovi Mičinecovi (ex-SUNITY, HRANA, ČISTÉ TVARY, gitara v kapelách Mariána Greksu, či Lucie Bílej). Na „Fifth Dimension“ spracoval aj klávesové hudobné prvky. Uplynulo päť rokov od albumu „Higher And Higher“, ktoré vyvolalo značný ohlas u kritikov, pričom domorodci z Martina, sa v roku 2023 vrátili s výbornou nahrávkou, v ktorej spájajú prvky decentne symfonického a progresívneho power metalu, výsledkom čoho je desať kinetických skladieb, ktoré určite potešia všetkých metalových fanúšikov. Na záver len doplňujúca informácia, že parádny vizuál albumu vytvoril Giannis Nakos, grafický umelec z Grécka. Jeho Remedy Art Design sa podieľali na mnohých skvelých albumoch na svetovej metalovej scéne (EVERGREY, VOMITORY, AMARANTHE, KAMELOT, THE CROWN).
EDUARD KOPRNA, hodnotenie: 5/5
