Toto bude asi zložité a z mojej strany možno kritické. Objavil sa nám tu taký trend a to priblíženie sa formálnej dokonalosti a NE OBLIVISCARIS je vlastne ikonickým príkladom. O čo vlastne ide. Kapela sa snaží priblížiť do najviac dokonalosti vo všetkých smeroch a predstavujú nám všetky možné kombinácie metalových trendov v jednej kope, až mám z toho pocit kalkulácie a výsledok je akýsi trpký až gýčový. Dokonalá obálka, táto grafika je snáď už na každej druhej obálke a obsah má všetko čo treba. Koňa, rytiera, rohy, meč, križiacky symbol, ešte ten paroháč tam mohli dať. Zvuk je dnešný moderný, čiže nudný a sterilný. Tá umelosť týra uši. Imidž kapely tiež nemôžeme ponechať na náhodu, partia „hezounoch“ v čiernom, jedni dlhovlasí, jedni krátkovlasí, ale hlavne pekní. Chýbajú iba kožené slipy ála MANOWAR. Lyrické témy sú klasické, meče, obnažené kosti, divoké vetry. A ak si do videoklipu dáte sláčikové kvarteto a v pozadí ohne v 21. storočí, niečo tu asi nie je v poriadku. Hudobne ide o mix toho, čo teraz fičí. Hrubý a čistý hlas, inštrumentálne umelé recyklované gitarové party, žánrom extrémny moderný metal, do toho prímes klasických nástrojov, lebo vraj Vivaldi bol prvý metalista, či ako to bolo. Ženský vokál nesmie chýbať! Tadeto cesta nevedie. Šesť dlhých skladieb, ktoré vás zaručene unudia a už ste ich sto ráz počuli niekde inde. Toto nemala byť hana na nahrávku, ale poukázanie na nepríjemný trend v metale, kde prioritou a hlavným cieľom je snaha o čo formálne najdokonalejšiu nahrávku a úplne absentuje, respektíve je úplne odsunutá do pozadia snaha o originalitu, kreativitu, novátorstvo, teda o to, čo by malo byť cieľom každého umelca. Nie je to kritika, je to iba pomenovanie jedného smutného faktu. Pol bodu, že si na tej dokonalosti a marketingu fakt dali záležať.
PIŠTÍK, hodnotenie: 1,5/5
