MALOKARPATAN – Vertumnus Caesar

MALOKARPATAN, mnohými považovaná ako najúspešnejšia slovenská black metalová skupina súčasnosti, určite nesklamal. Práve naopak, je to skvelá jazda miešajúca melodický black metal s black ˈnˈ rollom a heavy metalom, sem tam sa vyskytne aj nejaký diabolský nástroj ako spinet, retro nástroj ako syntetizátor či nástroj krajín s nízkym HDP per capita – bongá. Na rozdiel od albumu „Krupinské ohne“ sa vracia k rýchlemu tempu ako je v „Nordkarpatenland“. Najsilnejšia stránka tohto albumu je asi text. Neviem, ktorého koreňa môže napadnúť, že texty o cisárovi Svätej ríše rímskej národa nemeckého je dobrý nápad, ale ten človek sa trafil, je to naozaj bomba. Silno odporúčam pred vypočutím albumu si prečítať niečo o Rudolfovi II., ten album je potom tak 2 x lepší. V texte sa vyskytne aj smotánka 16. storočia, ako Filip II., Maharal a ďalší. Album vytvára úžasnú atmosféru, hneď mám chuť zobrať svoje vidly, vykydať hnoj, odviesť desiatok cirkvi svätej a po šestnásť hodinovej práci splodiť dieťa so svojou manželkou, zatiaľ čo sa na nás budú dívať hladné hospodárske zvieratá a ostatné deti (tiež hladné). Jednoducho dokonale presunie človeka do tej doby a taktiež skvelo zachytáva podivnosť Rudolfa II. (snáď som dobre rozumel textom). A samozrejme názvy pesničiek sú dlhšie ako rady na mandarínky 50 rokov dozadu. Proste MALOKARPATAN tak, ako ho poznáme. Čo sa týka gitary, tak nie je to ako klasický black metal, aj ABBA má väčší distortion, ale vôbec to nevadí, práve naopak, je to tak ideálne. Vocals sa dajú prirovnať k DEATHSPELL OMEGA alebo MGłA, na black metal sú posadené pomerne nízko, ale tam tiež nie je čo vytknúť. A taktiež mám aj jednu skvelú správu pre jednonohých bubeníkov, dá sa to zahrať aj bez dvojkopáku, stačí si na hi-hat pedál položiť kameň alebo nákovu. Hodnotenie jednotlivých skladieb: 1. „Na okraji priepaste otevíra sa hviezdny zámek“: Tu nie je moc čo hodnotiť, perfektné intro, dokonale navodzuje atmosféru. 5/5. 2. „Kočár postupuje temnomodrými dálavami na juhozápad“: Text tejto skladby úplne dokonale korešponduje s tým, čo som popísal vyššie, obzvlášť hovorená časť na konci. Prvé dve minúty sú také oukej, rhythm gitara je úplne ako IRON MAIDEN, ale to nevadí. Po dvoch minútach sa pesnička začne stupňovať a najsilnejším bodom je riff na 2:22, ktorý je mimochodom skoro to isté ako hlavný riff z pesničky „Frostdemonstorm“ z albumu „Blizzard Beasts“ od IMMORTAL. Taktiež je tu počuť prvky použité v albume „Noregs Vaapen“ od TAAKE. Tesne pred koncom pesničky je ale skutočne jedinečný moment, ale to prezrádzať nebudem. 4,5/5. 3. „Vertumnus Caesar“: Dynamika, ale aj pomalé melodické časti, klávesy, sólo, chorál, viac menej je to priemerne dobrá pesnička, ktorá má všetko. Je to však tretia skladba z albumu, kde je časť bez elektrických gitár úplný killer. 3,5/5. 4. „Vovnútri chlácholivého útočišťa kunstkamru“: Ja neviem, toto snáď nie je ani black metal, skutočne to má bližšie k heavy metalu minulého milénia, taktiež sú tam použité celkom retro klávesy a bongá. Je to asi len osobný postoj, ale mne nejako nesadla, takže bohužiaľ dávam nízke hodnotenie. 2,5/5. 5. „Panstvo salamandrov jest v kavernách zeme“: Šesťminútový inštrumentál, ktorého prvé dve minúty znejú ako OMEGA (asi najznámejšia maďarská skupina), ďalšia minúta je valčík s elektrickou gitarou, potom ďalších 30 sekúnd sa presunieme do Indie, potom zase OMEGA, a potom zase India na to ešte vysypeme klasický folk metal s flautou a aby toho nebolo málo, tak pesničku zakončíme sólom na bicie. Jedným slovom: záhul. 4/5. 6. „Maharal a golem“: Za mňa druhá najlepšia pesnička albumu, táto príde mi tak podobná židovskej hudbe, že pri jej počúvaní sa mi odlupla predkožka a spadla na zem. No a dve minúty do konca sa stáva naozaj zaujímavou a nevšednou. A napokon ku koncu sa dočkáme skutočne agresívneho riffu, jedného z najlepších čo poznám. 4,5/5. 7. „Mnohoraké útrapy milostpána Kelleyho“: Black ˈnˈ roll + speed metal, jednoducho úžasná kombinácia. Od polovice však pesnička stráca pôvodný štýl a preto mi neostáva než dať menšie hodnotenie: 4/5. 8. „I hle tak zachádza imperiálna hviezda“: 10 minútová skladba s poriadne dlhým úvodom, ale stojí za to (ten úvod), je to vážne nádhera. Všeobecne má bližšie k albumu „Krupinské ohne“ ako „Nordkarpatenland“. Parádny riff skombinovaný s typickým black metalovým hudobným nástrojom, kostolným zvonom, tvorí značnú časť pesničky. Potom sa však otočí minca a príde stredne rýchly riff s cowbellom a hneď na to najlepší riff albumu, ktorý je tak dobrý, že ma núti uvažovať, prečo Janko Matúška vybral ako slovenskú hymnu „Nad Tatrou sa blýska“. A album ukončí 3 minútové outro, ktoré si naozaj zaslúži, stálo za to. 5/5. Celkovo ak mám teda ohodnotiť album, tak je to 74,5%, na hviezdičky vzhľadom na nevšednosť zaokrúhlime na 4/5.

Proletár, hodnotenie: 4/5