Fernanda zo skupiny CRYPTA o novom albume ale i o vrúcnom vzťahu ku Slovensku

Ahoj Fernanda, pred pár dňami vám skončila prvá časť európskeho turné a máte cca mesačnú pauzu, si doma, v Brazílii, ako tráviš voľné dni?

Momentálne sa venujem príprave nášho nového singlu, ktorý vychádza práve dnes a popri tom poskytujem aj veľa rozhovorov. Je to veľmi vzrušujúce, všetky tieto prípravy okolo prípravy nového albumu. Keď máme bežné prestávky medzi koncertnými turné, tak sa snažím oddýchnuť si čo najviac, teda čo najmenej pracovať, ale nejak po pár dňoch vždy skĺznem do svojej bežnej rutiny, teda dňa, ktorý sa skladá napol z práce a napol z oddychu. Teraz však máme turné rozdelené voľným mesiacom na dve časti a ja som sa rozhodla neletieť domov ako zvyšok kapely, ale ostala som na ten mesiac u kamarátky v Berlíne. Dala som si trochu oddych a chodíme spolu po koncertoch a zároveň cestujeme po okolí, boli sme vo Viedni, Prahe, Hannoveri, Hamburgu alebo v Kolíne. Chcem si ten mesiac voľna užiť čo najviac.

Turné ste odštartovali koncertom u nás, v Košiciach, aký bol koncert, pozrela si aj niečo z mesta? Pamätáš si ešte na vystúpenie s NERVOSA na tour s DESTRUCTION v Nitre?

Áno, pamätám si na toto turné. Páčilo sa mi, že aj keď sme boli ako predkapela, hodne ľudí prišlo na koncert aj kvôli nám. Veľmi si to cením. A čo sa týka Košíc a konkrétne klubu Koloseum, tam chodíme skoro každé turné, odkedy sme začali koncertovať ešte s NERVOSA. Od môjho prvého turné tu vždy pre mňa bol a ja už ho považujem za taký domáci klub. Tiež, keď tam sme, tak si vždy nájdem čas aspoň vybehnúť a prejsť sa po námestí, sadnúť si do reštaurácie a podobne.

4. augusta ste vydali prostredníctvom Napalm Records svoj druhý album „Shades of Sorrow“, podarilo sa nahrávanie a tvorba albumu tak, ako ste si to naplánovali?

Áno, určite, dokonca by som povedala, že až nad naše očakávania. Mali sme veľmi dobrého producenta, ktorý vytvoril veľmi kľudnú atmosféru v štúdiu, aj keď boli veci zložité. Mali sme veľa technických vecí, veľa gitarových vrstiev a tak, ale s ním to všetko prebehlo v pohode. Sme spokojní s albumom a veríme mu. Aj keď sa nájde pár miest v mixe, kde sme si neskôr povedali, že by sa to mohlo nahrať inak, celkovo ide o drobné kozmetické úpravy a prevláda spokojnosť s výsledkom.

Koľko trvala samotná tvorba skladieb, kto sa na nich najmä podieľal?

Na skladaní piesní sme začali pracovať už dávnejšie, ešte počas pandémie. Potom sme to na chvíľu prerušili kvôli koncertovaniu a podpore predošlého albumu, ale hneď potom sme sa na to opäť vrhli. Myslím, že celkovo nám to trvalo tak 8-10 mesiacov. Na skladaní sme sa podieľali tri, okrem teda Jessici, pretože tá prišla do kapely, až keď boli už piesne hotové. Na gitarových riffoch som pracovala ja a Tainá, Luana taktiež prispela riffom do jednej z piesní, inak sa skôr sústredila na skladanie pre bicie nástroje.

Po tvojom a Luaninom odchode z NERVOSA si mala jasno, že ako chcete pokračovať? Apropo, čo bolo dôvodov vášho odchodu, ak to môžeš prezradiť?

CRYPTA vznikla ešte počas nášho pôsobenia v NERVOSA ako bočný projekt, kde sme sa chceli odreagovať a trochu sa uvoľniť popri náročnom pôsobení v hlavnej kapele. Posledné roky v NERVOSA boli ťažké, nerozumeli sme si navzájom, tak ako sme si rozumeli kedysi a bolo to aj cítiť. Spoločné hranie bolo náročné, ale nechceli sme odísť, pretože sme tú kapelu milovali, bola ako naše dieťa. Ale keď sme si raz sadli do skúšobne, zistili sme, že nedokážeme spolu skladať novú hudbu. To bol pre mňa zlomový bod, pretože dokážem predstierať hocičo, ale nedokážem predstierať tvorbu hudby. Tak vtedy sme si s Luanou povedali dosť, končíme. A odišli sme. A bolo dobré, že sme mali CRYPTA, pretože v tom emocionálnom rozpoložení by som asi nedokázala niečo začať úplne od začiatku. Takže CRYPTA tu bola pre nás, naše nové dieťa, kde sme opäť mohli objavovať čaro skladania nových vecí a dala nám možnosť úniku pred bolesťou z odchodu z NERVOSA.

Napalm Records, keď ste oznámili, že pokračujete ako CRYPTA, vás hneď prijal k sebe, alebo čakal aspoň na pár songov z debutu „Echoes of the Soul“?

Vždy som mala dobré vzťahy so všetkými v Napalm Records a teda, keď sme odišli z NERVOSA, napísala som každému e-mail na rozlúčku. A vedúci z Napalmu sa mi ozval späť s tým, že ak budem mať niekedy niečo nové, či už sólovo alebo s novou kapelou, mám mu to hneď poslať, pretože chce byť prvý, čo to bude počuť. A tak som mu po nejakom čase poslala jednu našu pieseň a on hneď odpísal, že nás berú. Nemohla som tomu uveriť, pretože ma ani nenapadlo, že by sme hneď mohli vydávať veci pod veľkým vydavateľstvom, ale stalo sa.

V čom vidíš ty zásadný rozdiel medzi debutom a novým albumom „Shades of Sorrow“?

Nový album je viac vyzretejší. Nehovorím, že je lepší alebo horší, ale proste vyzretejší. Viac sme sa vyvinuli, dospeli. Na prvom sme viac-menej ešte experimentovali a snažili sa objaviť, o čom vlastne CRYPTA bude. A na tomto albume sme to podľa mňa našli. Zobrali sme z prvého albumu to, čo považujeme za podstatu kapely a na tom sme postavili druhý album.

O čom sú jednotlivé texty na albume, majú spoločnú myšlienku, či každá skladba sa venuje inej téme?

Chceli sme to urobiť ako koncepčný album, ale nakoniec sme na to nemali dostatok času, takže je teda taký polo-koncepčný. Je o ceste, ako prekonávať bolesť, bolestivé a ťažké obdobia v živote. Keď sa dostávame z týchto temných miest, prechádzame si celou radou emócií. Preto sú tam piesne o nedočkavosti, strachu, odmietnutí, izolácii, hneve, jasnosti, víťazstve. Je to tiež autobiografické dielo, pretože každou z týchto emócií som si sama prešla, keď som bola na takomto temnom mieste pred pár rokmi. Vtedy som si písala denník a teraz som si ho kvôli inšpirácii čítala. Niektoré slová v texte sú priamo vety z neho, akurát preložené do angličtiny. Takže až takto osobný je ten nový album.

Vaša hudba je výrazne tvrdšia ako v prípade NERVOSA, povedal by som death metal s black prvkami, hlavne čo sa týka tvojho vokálu, prečo je tomu tak, máte nejaké spoločné hudobné vzory?

Dlhšie som chcela niečo spraviť so svojím štýlom spievania, ale v NERVOSA som na to nedostávala moc priestoru, takže som zostávala stále tam, kde som bola. Keď sme odišli, skúšala som nové techniky spievania a ani som si to poriadne nevšimla, ako som prešla k tomuto novému štýlu. Musel ma na to upozorniť jeden kamarát, že zniem zrazu inak, ako som znela dovtedy a ja som si musela naše nahrávky poriadne prejsť znova, kým som si uvedomila, že má pravdu. Bolo to také viac tvrdšie, ale páčilo sa mi to. Čo sa inšpirácie týka, je to ako vždy floridský death metal, ale na tomto albume ma ešte naviac inšpiroval BEHEMOTH a OPETH, preto tam je cítiť takú temnú melodickú atmosféru. A tiež ma inšpiruje Tatiana z JINJER. Nie štýlom spevu, pretože to sme na míle vzdialené, ale svojou energiou a živelnosťou.

Ako video ochutnávku ste pripravili skladbu „Lord of Ruins“, v ktorej máte použitý aj motív z vášho obalu, čo má vyjadrovať postava na obale?

Obal je mix mojich a Luaniných nápadov. Má reprezentovať človeka, ktorý je uväznený vo svojom strachu a musí sa postaviť vnútorným démonom, aby odtiaľ vyšiel. Ja sa venujem aj čítaniu tarotových kariet a v dobe nahrávania albumu mi stále vychádzala jedna karta a to konkrétne 8 mečov. Takže obal je silne inšpirovaný aj týmto, akurát že je tam mečov 7. To sme urobili čisto z estetického hľadiska, pretože osem by nevypadalo dobre. Meč v tarote predstavuje bolesť a ťažké emócie, táto karta vlastne symbolizuje miesto, kde ste zajatý vo vlastnom žalári strachu a neistoty bez toho, aby ste mali cestu vonku. A zároveň si uvedomujete, že cesta z tohto miesta záleží iba na vás a ako sa touto situáciou vysporiadate. Keď sa lepšie pozriete na tú postavu na obale, jej povrazy vôbec nie sú zaviazané. Stačí iba stiahnuť povrazy preč, zhodiť červenú látku, odstrániť meče a sviečka a slobodne odísť. Je to veľa práce, ale dá sa to. A to vyjadruje tento obraz na obale aj vo videoklipe.

Keď počuješ SEPULTURA, brazílska futbalová reprezentácia, čo sa ti prvé vybaví? Aký je život v Brazílii, menila by si ho za nejaké iné miesto?

SEPULTURA je kapela, ktorú obdivuje každý brazílsky metalový hudobník. Pretože je to kapela, ktorá ukázala, že aj z tejto krajiny tretieho sveta viete preraziť na svetové pódiá. Ja milujem Brazíliu, aj keď je to tu ťažké, je tu veľká sociálna nerovnosť a život je tvrdý, ale nešla by som odtiaľto ani za nič. Rada cestujem, rada chodím do iných krajín sa pozrieť ako žijú tam, ale vždy sa musím vrátiť sem, pretože tu je môj domov. Milujem našu kuchyňu, našich ľudí, náš temperament, proste nechcem žiť inde.

Ďakujeme za rozhovor Fernanda, nejaké záverečné slová ….?

Ďakujem za všetko, Slovensko vždy bude mať špeciálne miesto v mojom srdci, pretože od začiatku kariéry tam mám fanúšikov, ktorí ma podporujú a chápu moju tvorbu. Privítali ste ma s otvorenou náručou a ja na to nikdy nezabudnem. Ďakujem vám!

Rozhovor: Ignis Infernus, Goregrinder

Preklad: Juraj Bednárik