Brnenská skupina RAVENOIR sa počas svojej trojročnej existencie dopracovala už k trom radovým albumom. To, čo iným trvá pomerne dlhší čas, stihli v RAVENOIR celkom rýchlo. Nakoniec nejde o žiadnych nováčikov. Členovia skupiny pôsobili v minulosti v etablovaných skupinách ako ROOT, SOLFERNUS či HYPNOS. Dnes prišiel čas, aby sme sa pozreli na najčerstvejší počin „Cultus Inferi“. O vydanie sa postaralo české vydavateľstvo Black Barn Music. Prvý dojem väčšinou venujem vizuálu celkového albumu. Veď nakoniec často ide o prvý dojem, ktorý motivuje poslucháča k potencionálnej kúpe či vypočutiu materiálu. V tomto prípade má nezaujalo bohužiaľ absolútne nič. Obal pôsobí fádne, recyklovane a nadväzuje na booklet, kde táto nuda pokračuje. V dnešnom extrémnom pretlaku nahrávok rozhodujú aj takéto detaily. Nato, že ide o skúsených hudobníkov, by som čakal trošku viac. V tomto smere by som po tejto nahrávke pravdepodobne vôbec nesiahol. Samotná tvorba „Cultus Inferi“ má však zaujala podstatne viac. Album začína s búrkovým introm a krásnym old schoolovým riffom, ktorý naozaj vkusne otvára prvú skladbu „Glorification of Godlessness“. Pomerne dlhšia kompozícia ponúka rôzne variácie tejto skupiny, ktoré jasne vystihujú podstatu celého albumu. Zvuk a celková produkcia je na profi úrovni. Vidieť, že peniaze na nahrávanie sa investovali veľmi dobre. Oceňujem hlavne krásny zvuk gitár. Spev je zrozumiteľný, takže ak sa chcete vnoriť do lyrického posolstva skupiny nemáte žiadny problém. Druhá skladba „Black Luna“ spomaľuje v doomovom tempe a za pomoci klávesov a dobré nafrázovaného spevu vytvára unikátnu atmosféru. Následne prichádza „Confession to the Darkness“, ktorá sa opäť žánrovo vymyká z celého albumu podobne ako „Black Luna“. V tomto prípade však ide o prienik do black metalových vôd. Narážam na použité klávesy, ktoré vytvárajú špecifickú atmosféru charakteristickú skôr pre black metal. Po krátkej klávesovej medzihre „Requiem“ prichádza opäť doomovo ladená „Belial’s Realm“. Spev v týchto polohách pripomína legendárny hlas Chucka Schuldinera z DEATH. Aspoň pre mňa v tomto prípade prichádza pomerne hluché a nudné miesto celého albumu. Po rýchlom úvode sa ako keby RAVENOIR vystrieľal a skladby nekonzistentne plynú priestorom albumu. „Orgiastic Ceremony“ vracia nohu späť na pedál a rozbieha tento album tam, kde začal. Opäť dravé riffy, zaujímavé vyhrávky a bicie, ktoré sa znova prebudili k životu. Posledná skladba „Kingdom of Amnesia“ dôstojne uzatvára opus „Cultus Inferi“. No čo povedať na záver. „Cultus Inferi“ ponúka nekonzistentný materiál, kde sa skupina na poslednú chvíľu rozhoduje, čo vlastne bude hrať. Či to bude death metal starého strihu alebo pomalý doom metal či atmosférický black metal. Každý žáner ide tejto skupine celkom dobre, dokopy je to však mierne nesúrodé. Nakoniec aj tento fakt by som akceptoval, no nudná pasáž v strede albumu zráža celkové hodnotenie iba na jemný nadpriemer. Skladby ako „Crows‘ Call“, „Requiem“ či „Belialˈs Realm“ veľmi nezaujmú, skôr mám pocit, že by na tomto albume ani nemuseli byť. Každopádne novinka určite stojí za vypočutie, no z môjho pohľadu to mohlo dopadnúť aj podstatne lepšie.
BK, hodnotenie: 3/5
