Na túto veľmi zaujímavú bandu som narazil, tak ako všetci moji známi. Niekto to priniesol z „Pešti“ na kazete. Bol to konkrétne ich tretí album z roku 1992 „A Vision Of Mysery“. Už prvé tóny „Throught the Eyes Of Greed“ mi rozmlátili hlavu svojou vysokou mierou zúrivého thrash metalu so štipkou death metalu. A bublajúca všadeprítomná basgitara so mnou pozametala ako nikdy. Veru dovtedy som takúto hudbu ešte nepočul a nechápal som, ako toto dokáže niekto zahrať. Tak technickú hudbu som ešte v živote nepočul.:) Chrbtovou kosťou okrem speváka s death metalovým hlasom Darren Travis bol práve majiteľ vynikajúcej basgitary Steve Di Gioirgio. Hral tak dobre a úplne inak ako ostatní basáci na celom svete, že hral všade, kde sa to len dalo. Napríklad albumy od DEATH si bez neho neviem predstaviť. Nechcem vinu zvaľovať len na neho ale tým, že bol všade inde len nie v SADUS, to kapele neprospievalo. Kapela si prešla dvakrát hybernáciou, počas ktorej vydali dva vynikajúce albumy „Elements of Anger“ a „Out for Blood“. Škoda, že taká skvelá kapela zanikla. Ale tento rok prišla bombová správa. SADUS sa prebrali k životu a po 17-tich rokoch vydávajú nový album „Shadows Inside“. A poviem vám rovno, že takú smršť akú predvádzajú na novinke, som už dávno potreboval. Ja osobne veľmi neobľubujem tie mladé kapely, ktoré tu predvádzajú tzv. „retro“ thrash a toto dielo by si mali vypočuť. Už úvodné tóny „First Blood“ vám postavia chlpy na rukách. A potom to príde. Jon Allen to ženie s bicími akoby hral naposledy. Prichádza ťažkotonážna „Scorched And Burnt“ a Darren Travis svojim vokálom doslova reže vzduch a vaše uši. V podobnom tempe ide „Itˈs the Sickness“. Zmena prichádza s „Ride the Knife“, ktorá bola predstavená aj ako singel. Tak trochu nám ukazuje, kam by sa SADUS mohlo pohnúť v budúcnosti. „Anarchy“ je asi „najzbesilejšia“ a najkratšia skladba na albume. Paráda. Ak som spomínal budúcnosť, tak jej vlajkou je určite „The Devil in Me“. Idú na to inak a to je skvelá správa. Veď by sa stačilo voziť na minulosti nie? A v tejto skladbe konečne počujem aj basgitarové uzly ako v minulosti. „No Peace“ má až heavy/speed náladu a krásne oživuje inak všadeprítomnú thrashovú smršť. „New Beginnings“ len potvrdzujú to, čo o budúcnosti kapely dookola omieľam. Záverečná „titulka“, ktorá plynule nadviazala na predošlú skladbu, je zhrnutím celého snaženia, energie, nadšenia a oslavy poriadneho technického učebnicového thrash metalu. Neviem, či ste postrehli, ak ste dočítali až sem, že nespomínam Steva. Ten tu veru nie je, čo mi zo začiatku dosť chýbalo a vadilo, ale veci sú také aké sú a album nahrala dvojica Travis a Allen, za čo majú môj veľký obdiv. Že tam tá typická basa nie je, som si zvykol. A možno nabudúce bude. Zatiaľ je to aj tak pecka.
MAREK HABDÁK, hodnotenie 4,7/5
