Vedel som, že Švédsko je krajina, ktorá vypľúva kapely ako rozmrazené zo 70-tych rokov, a tak ma prekvapili ARABS IN ASPIC, svojim pôvodom z Nórska. No toto. Prvú vec, čo so od nich počul bolo z posledného albumu „Madness & Magic“ z roku 2020, „I vow to thee my screen“ a ja som spadol na zadok. Ako inak. Vždy ma posadia na zadok veci, ktoré nie sú bežné. A koktail, aký vytvorili títo Nóri nemá naozaj obdobu. Pomiešali starý BLACK SABBATH, s KING CHRIMSON, GENESIS a YES. A to je kombinácia ako prasa. Samozrejme, toto nie je hudba pre bežného poslucháča, ale kto sa do nej dostane, tak do nej padne ako do studne. Kapela od svojho vzniku, keď začínali ako cover band BLACK SABBATH, vydala 7 radových albumov, kompilácie a jeden live album. Dôvod, prečo robím túto recenziu je ten, že niektoré albumy vydali znovu, aby z nich urobili limitované boxy a skladby poupravovali, aby zneli zaujímavejšie. Takže „Pictures in a dream“ pôvodne vyšiel v roku 2013 a prináša 11 skvelých skladieb. Trochu vás zmätie úvod prvej „Rejected Wasteland (Pictures in a dream)“, ale ako som povedal, už potom vás hudba svojou až „space“ atmosférou nepustí zo svojich pazúrov. Dvojka „Let U.S Pray“ je čistý „Sabbath“ a tu nie je o čom. Trojka „You Are Blind“ je od začiatku ako TYPE O NEGATIVE, len jemnejšia. Inštrumentálka „Felix“ vás svojim začiatkom rozplače. Už dávno som nič tak uhrančivé nepočul. Neskutočné. „Hard to find“ zachádza do vôd DEEP PURPLE a na novom vydaní je ako predposledná. A tým sa začne pre mňa záhadné menenie poradia. Na origináli ide „Difference In Time“ na novom „Ta et steg til siden“. Obe sú výborné skladby, ktoré skvele zapadajú do konceptu. Potom však prichádza naozajstné eso, ktoré je na rovnakom mieste oboch albumov. „Lifeguard@Sharkbay“. Toto je taká hymna, akú som dávno nepočul. Má všetko, čo očakávam od takéhoto štýlu hudby. Chlpy stoja. To sa nedá popísať. Ďalšia prehodená skladba je „Vi møtes sikkert igjen“. Ide už o druhú skladbu spievanú v materčine a je to druhá favoritka na albume. Kombinácia folku a progresívneho rocku je zničujúca. „Prevail to Fail“ je posledná prehodená hymna. Škoda, že na novinku sa nedostala akustická verzia titulnej skladby (prvej). Na pôvodnom albume je presne tou bodkou na záver, ktorá tam má byť. Na závere len toľko, že nerozumiem tomu, prečo kapela znovu vydáva album, ktorý je po zvukovej stránke, síce jemnejší, ale tichší a chýba mu ten pôvodný náboj. Ale chápem, že chceli svojich fanúšikov potešiť a pripraviť im skvelé chvíle, aby po večeroch namáhavo ako ja, hľadali rozdiely v oboch nahrávkach (haha).
MAREK HABDÁK, hodnotenie : 4,5/5
