Keď som sa dopočul, že sa EXHORDER dali znovu dokopy a idú dokonca vydať album, bol som šťastím bez seba. A oni naozaj po 27 rokoch v roku 2019 vydali svoj tretí album „Mourn the Southern Skies“. Síce už nebol taký ostrý ako debut „Slaughter in the Vatican“, ale vďaka vynikajúcej zostave, spev: Kyle Thomas, gitara: Vinnie La Bella, gitara: Marzi Montazeri (PHIL ANSELMO…), basgitara: Jason Viebrooks (HEATHEN) a bicie: Sasha Horn (FORBIDDEN), vznikol fantastický materiál, ktorý kapelu znovu dokopal na Olymp južanského metalu. Za skladbu „My Time“ by sa nehanbili ani samotní EXODUS. Inak ku tejto kapele mali zvukovo vždy blízko. Ak sa započúvate do ktorejkoľvek sklady od EXHORDER, hneď vám v hlave naskočí slávna PANTERA. Doteraz sa vedú debaty, kto koho v začiatkoch ovplyvnil. Novinka „Defectum Omnium“ s ponurým zaujímavým obalom, ktorý maľoval Travis Smith (KATATONIA, OPETH), má opäť novú zostavu. Čiastočne za túto zmenu môže pandémia. Gitaru zobral do rúk spevák Kyle a druhej sa ujal prekvapivo Pat OˈBrien (CANNIBAL CORPSE). Tak EXHORDER pokračuje ako štvorica a náramne im to sekne. Už úvodná „Wrath Of Prophecies“ vám rozprúdi krv v žilách. Myslel som si, že keď Kyle prestal byť sólo spevákom a dal si na krk gitaru, tak spev bude flákať. Omyl. Spieva ešte lepšie a melodickejšie spevy ako v druhej „Under the Gaslight“ dotiahol do dokonalosti. Znovu som sa pomýlil, že album bude len thrashová smršť. „The Tale of Unsound Minds“ je ponurá pomalá skladba, akoby vytiahnutá z floridských bažín. Tu Kyle exceluje. Ale nebojte „vypaľovačky“ ako „Divide And Conquer“, „Forever And Beyond Despair“ a „Desensitized“ Vám určite odkrútia hlavy. Páči sa mi, že napriek skladbám ostrým ako žiletka, ide z nich hitový potenciál. O najväčšie prekvapenie sa postarala „Tree Stages of Truth – Lacing the Well“. V tejto skladbe sa stretla južanská krv s tou modernou a nápadne mi štruktúra pripomína MACHINE HEAD. Zaujímavé. Chlapi sľubovali, že sa vracajú ku svojim koreňom a tak potešila hardcore skladba „Sedition“. Na parádu. Táto poloha im sedí najviac. Na záver len toľko, že zo začiatku som mal trochu obavy z toho, aký je nový „matroš“ rozkošatený, ale potom som pochopil, že ak by kapela len zopakovala svoj debut, síce by mnohých potešila, ale nikam by sa neposunula. A to by u takéhoto žánru a kapely bola veľká škoda. Spokojnosť.
MAREK HABDÁK, hodnotenie: 4/5