NECROPHOBIC nový album prezentujú na festivale GOTHOOM!!!

Ahoj Joakim, v správach na Slovensku teraz neustále dávajú, že aké desivé počasie je v Nórsku, nelietajú lietadlá, problémy s dopravou… Je obdobná situácia aj u vás, vo Švédsku?

Zatiaľ som nepochytil žiadne informácie o problémoch spojených s počasím, tu je to zatiaľ všetko v poriadku, je slnečno, ale celkom zima, momentálne je – 13 stupňov. Aspoň teda tu v Štokholme, neviem ako zvyšok krajiny.

Máš rád severské počasie a taktiež život vo Švédsku?

Áno, mám to tu rád. Keďže žijem v meste, preferujem, keď sú teploty hlbšie pod bodom mrazu, pretože keď sa oteplí niekde k nule, tak sa to tu všetko zmení na takú čľapkanicu, ťažko sa v tom chodí aj šoféruje, lepšie keď sneh ostáva primrznutý. Tiež prináša aj viac svetla, pretože sneh všetko svetlo odráža späť.

Pohybuješ sa na metalovej scéne s NECROPHOBIC už od 1989, čo je úctyhodných 35 rokov, ako spomínaš na začiatky a celkovo na švédsku metalovú scénu v tom období?

Spomínam si na časy pred založením kapely, keď sme s chalanmi chodili po undergroundových koncertoch a kupovali si demá málo známych kapiel. Boli to vzrušujúce roky, celá táto scéna bola prakticky nová a nikto poriadne nevedel, kam to celé bude smerovať. David vtedy už pár rokov hral na gitare a nejaký čas sme už hovorili o tom, že si založíme kapelu, tak sme to jedného dňa proste urobili.

Aký vidíš rozdiel medzi metalovou hudbou v roku 1989 a v 2024, prípadne ako sa zmenili aj fanúšikovia?

Popravde sa mi nezdá, že by som teraz patril k tejto underground scéne, keďže naša kapela už funguje nejaký ten čas a je dosť známa. Určite ako predskokanov berieme kapely z tohto undergroundu, ale čo sa mňa týka, nemám o tejto scéne momentálne prehľad, takže to nemôžem porovnať. Ale vo Švédsku bola vždy silná a kapely boli výborné, takže sa o jej budúcnosť nebojím. Napríklad ku výročnému koncertu nášho prvého albumu vlani v septembri nám ako prvá hrala kapela ETERNAL EVIL a to sú mladí chalani, majú možno 18 rokov. Keď sa človek na nich pozrie, vidí sám seba pred všetkými tými rokmi. Samozrejme aj teraz sme rovnako zanietení do hudby, ale proste už nemáme 18 rokov. Každopádne, keď vidím tieto kapely, tak nemám strach o budúcnosť undergroundu vo Švédsku.

15. marca vydávate prostredníctvom Century Media Records novinku „In the Thwiling Grey“. Môžeš nám povedať, kedy začali práce na novinke, kto sa na nej autorsky podieľal?

Od roku 2021 máme nového basáka, Tobiasa Cristianssona, ktorý nám do skupinového chatu poslal linku na 10-12 piesní, ktoré sám zložil a hovorí, že sa máme na to pozrieť a rozhodnúť, či sa niečo z toho hodí pre NECROPHOBIC. Takže my sme vlastne ani neplánovali robiť album, ale keď sme sa dostali k tomuto materiálu, Sebastiana to nakoplo do tvorivého procesu a pred Vianocami 2022 nám poslal do tohto chatu celú novú pieseň. Hovoril som si, že super, ideme sa pustiť do tvorby nového materiálu. Pravdupovediac som bol v tom období dosť vyhorený, pretože som skončil s reedíciou všetkých našich starších albumov a nevládal som. Ale toto ma nakoplo k ďalšiemu výkonu. Zobrali sme teda materiál od Tobiasa a Sebastiana a na tom sme začali tvoriť piesne na nový album. Teda bolo to od Vianoc a bicie som v štúdiu nahrával v máji. Teda prešlo skoro pol roka, kým sme to celé dali dokopy.

Môžeš pár vetami priblížiť, o čom je lyrická stránka diela, je to koncept alebo riešite samostatné témy v jednotlivých skladbách?

Nie je to koncepčný album, ako bol ten album predtým, takže nemá nejakú ucelenú myšlienku, každá pieseň stojí sama za seba. Všetky texty tiež písali Sebastian a Anders, čo znamená, že ja som s nimi až tak moc do kontaktu neprichádzal. Ale podľa mňa by texty ani nemali byť vysvetľované, mali by ste si ich prečítať a interpretovať podľa seba, inak to stratí celé čaro.

Je to váš 10. album a taktiež v podstate oslavujete menšie okrúhle výročie, 35 rokov na scéne. Chystáte nejaké špeciálne oslavy alebo nejakú výročnú šou na koncertoch?

Táto otázka sa vyskytuje často, keďže ako kapela máme 35 rokov, z každej strany na nás vyskakujú nejaké výročia. Jeden album má desiate výročie, druhý dvadsiate a podobne. Zhodou okolností tiež ideme vydávať náš desiaty album, čo sme ale neplánovali, proste to tak vyšlo. A ku tej otázke, nie, nebudeme hrať žiadne špeciálne výročné show, vydáme album a budeme potom robiť klasické turné na podporu tohto albumu.

Môžeš nám povedať, aké okolnosti stáli za odchodom speváka Andersa a jeho opätovnom návrate po desiatich rokoch?

Vec sa mala tak, že Anders mal ešte jednu kapelu, takú kombináciu death metalu s hard rockom typu MOTORHEAD a členovia tejto kapely si želali, aby odišiel z NECROPHOBIC, pretože sa nemohol poriadne venovať obom projektom a my sme mu zaberali veľa času. A tak sa potom stalo, že my sme v roku 2013 ostali bez speváka a Alex stretol Andersa náhodou v jednom bare. Ten mu povedal, že túto druhú kapelu už pochoval a teraz nemá nič na práci. Hneď som vedel, že toto je obrovská príležitosť a šanca, ako ho dostať späť. Tak som mu volal a dohodol som s ním konkurz, pretože som chcel vedieť, či vie ešte spievať death metal. Musel prísť na druhýkrát, pretože prvýkrát bol zrejme po opici a ostatných členov kapely moc neohúril. Ja som ho ale chcel späť, tak som dohodol druhý termín a tam sa Anders predviedol v plnej sile a stal sa opäť členom našej kapely.

Vráťme sa k novinke, na youtube máte zverejnený videoklip k skladbe „Stormcrow“, ktorý má už pekný počet pozretí. Máte radi tvorbu videoklipov, myslíš si, že to pomáha väčšej popularite kapely?

Kedysi, keď sme začínali, existovali metalové relácie na MTV a podobných hudobných kanáloch. Tam sme sa stretávali s našimi idolmi ako IRON MAIDEN alebo WASP prostredníctvom ich videí. Tieto kanály sú už dávno minulosťou, ale myslíme si, že je dôležité pokračovať v tomto odkaze a točiť videá, pretože tým dávame nejakú vizuálnu stránku našej hudbe a vieme aj obrazom priblížiť poslucháčovi to, o čom daná pieseň je.

Apropo, aký je tvoj názor na moderné streamovacie kanály, ako spotify, tidal? Dostávate za jednotlivé vypočutia skladieb odtiaľ nejaké peniaze?

Mám na to taký nevyrovnaný názor, aj pozitívny aj negatívny. Pozitívny je v tom, že si viem vypočuť skladby bez toho, aby som hneď musel kupovať platňu, ale na druhú stranu predávanie hudby je to, čo nás a mnohých ďalších živí. Takže, keď sa mi daný album na streamovacej platforme páči, kúpim si aj fyzický nosič, v mojom prípade je to vinylová platňa. Čo sa zárobku týka, nám z toho nejde žiadny príjem, sme tam čisto iba, aby sme rozšírili okruh našich poslucháčov. Ak chcete na týchto platformách zarábať, musíte byť obrovský ako povedzme MADONNA alebo BON JOVI. Jedine tak vám z toho budú platiť aj výnosy.

Prvý májový víkend vystúpite na festivale GOTHOOM, na Slovensku v Žemberovciach. Na tomto festivale, ale jeho letnej podobe ste vystúpili v roku 2019. Stihol si pozrieť niečo aj zo Slovenska, poznáš nejaké kapely zo slovenskej scény?

Vtedy sme boli na takom mini turné, takže sme prišli na GOTHOOM, zahrali, išli na hotel a druhý deň sa hneď ráno presunuli na ďalší festival, aby sme mohli večer opäť hrať. Takže sme moc toho z vašej krajiny nevideli, najmä keď sa takéto festivaly robia doslova uprostred ničoho. Ale, keď máme príležitosť a čas, radi si pozrieme aj nejaké pamätihodnosti v okolí miesta, kde hráme, tak hádam tohto roku by sa to mohlo podariť. Ja bohužiaľ nepoznám žiadne vaše kapely, ale Sebastian je nadšenec východoeurópskej metalovej scény a on sa skôr ponára do tejto problematiky. Nemôžem zaručiť, že má albumy aj nejakých slovenských kapiel, ale je to pravdepodobné.

Album podporíte aj väčším turné, kedy sa na neho môžeme tešiť?

V rámci kapely sme sa dohodli, že už nebudeme robiť veľké turné. Zameriavame sa iba na festivaly a ak dostaneme dobrú ponuku, urobíme mini turné, napríklad nás pozvú na 4-5 koncertov v jednom týždni do Talianska a vyhovuje nám termín, teda nemáme doma žiadne iné povinnosti, tak ideme. Ale už nebudeme robiť také šnúry, že by sme boli mesiac alebo dva vkuse na koncertných pódiách. Na to sme už moc starí. A tiež sa koncerty snažíme tlačiť ku víkendu, nechceme skončiť hrať v utorok večer niekde v poloprázdnom klube v bohvieakej krajine, ktorú ani nepoznáme.

Na záver nejaký odkaz pre našich fanúšikov a vidíme sa na GOTHOOM fest za pár mesiacov.

V prvom rade sa chcem poďakovať tebe za interview, fanúšikom za podporu a za druhé dúfam, že vás čo najviac stretneme na GOTHOOM festivale v máji, určite si to nenechajte ujsť.

Ignis Infernus, Viliam Varg Becler

Preklad: Juraj Bednárik