BORKNAGAR, ktorý oslavuje 30 rokov existencie a jeho počiatky siahajú až do druhej vlny black metalu, isto netreba nikomu predstavovať, za celú túto dobu vydal až a či iba 12-ty album, nazvaný v preklade jeseň, snáď to neznamená predzvesť konca skupiny, jeseň ich existencie. Skupina okolo Øysteina Garnesa Bruna, šéf vždy všade môže byť iba jeden, vystriedala viacerých charizmatických hráčov, z bývalých členov spomeniem napríklad Infernus, Ivar Bjørnson, či Garm z najviac BM éry skupiny, k najvýraznejšej zmene v ére skupiny sa podpísal ale Vintersork alias Andreas Hedlund v rokoch 2000 – 2019, pričom so skupinou sa rozlúčil pre mňa najlepším albumom tohto tisícročia „Winter Thrice“, som si povedal že nechá aspoň vyniknúť ICS Vortexovi. Po nevýraznom albume „True North“ albumom „Fall“ nechal vyniknúť svojim schopnostiam až na úroveň kvality blížiacej sa jeho pôsobeniu v ARCTURUS. Je fakt, že bez neho by súčasný BORKNAGAR nemohol existovať, hlasovo dopĺňaný klávesistom Larsom Nedlandom. BM na jeseň ustúpil severskej progresívnej melanchólii, napriek absencii nástrojov používaných Einarom Selvikom chvíľami som mal dojem že počujem WARDRUNu. Na tomto albume nie je nič skutočne BM, okrem drsného vokálu a pár blast beatov a rýchlych basových sekcií. Jeseň ponúka veľké gitary, veľké klávesy a veľké „epické“ dačo severské. Jedinou ďalšou kapelou, ktorá vzdialene znie ako BORKNAGAR v jeho súčasnej forme je TYR – aj keď to sú to nie rovnaké severské monštrá. Nie je to ale ani viking metal. Každopádne sa teším na jubilejný 13-ty album, ktorý sa bude volať leto?
NECROBUTCHER666, hodnotenie: 4/5
