Severania NESTOR patria medzi kapely, ktoré mám v kategórii „Náhoda na Y.T.“ Ich skladba „On The Run“ z debutu „Kids From The Ghost Town“ ma posadila na zadok. Mne inak švédska produkcia zameraná na 80 roky vždy urobí pyramídky na koži. Vo svojom živote som vypočul každý žáner a podžáner metalovej hudby a na staré kolená ma to ťahá tam, kde som začínal. Prvý ťuk do srdca a uší mi urobili EUROPE. A tu sa kruh uzavrel. Táto kapela pokračuje presne na ceste, ktorú EUROPE opustili a dnes hrajú tak trochu iba rock. Alebo skladba „Tomorrow“, ktorá je duet so Samantha Fox? Pamätá si niekto na ňu? Napriek určitým proporciám vedela aj spievať a tu v tejto skladbe to aj po rokoch dokazuje. Tento album je nabitý hitmi, ktoré by závidel aj božský Ingwie Malmsteen a mnoho kapiel zo Sunset Strip. A pritom sú to jednoduchí skromní chlapíci. Popritom, ako som skoro zodral ich album v mp3, som premýšľal nad tým, čo urobia, keď už teraz na debute vystrieľali všetky náboje? A tak, keď sa ku mne dostala dvojka „Teenage Rebel“ s malou dušičkou som si to pustil. Už som síce poznal „hitovicu“ „Victorious“ venovanú hokejovému klubu a o nič horšiu zamilovanú „Caroline“, ale aj tak ma skladby prekvapili. Aj keď úvodná „We Come Alive“ sa od tých starších nijako nelíši, predsa som šípil, že NESTOR nebudú recyklovať, ale skočia na ďalší vlak do neznáma. Teraz sami to zdá už v pohode, ale spočiatku ma sladká titulka trochu zarmútila. „Toto je čo?“ povedal som si? Alebo „Last To Know“ veď to je DEF LEPPARD ako vyšitý, až „The One That Got Away“ mi urobila husiu kožu. Vrátili sa mi EUROPE v časoch najväčšej slávy. „Addicted To Love“ je ako… A vtedy mi to došlo. Veď toto je zase ako starý BON JOVI… „Teenage Rebel“ je v podstate tribute (pocta) kapelám 80 rokov v tom najlepšom ponímaní a úmysle. „Unchain My Heart“ je ako RATT. Viem ,že aj STEEL PANTHER sa snažia o toto isté a je to fajn, ale toto je mi aspoň zatiaľ srdcu bližšie. Po tomto vytriezvení mi už sladšia produkcia nevadila a v podstate som rád, že títo excelentní hudobníci nezaspali na vavrínoch a nebáli sa natočiť niečo iné a zároveň im vlastné. Záverečná „Daughter“ Vás nadobro rozplače.
MAREK HABDÁK, hodnotenie: 5/5
