Violončelá, Metallica a fínska charizma: Apocalyptica žiarila v Budapešti

Keď niekto spomenie klasickú hudbu, väčšina ľudí si predstaví bielovlasých deduškov vo fraku s naleštenými husľami. Vôbec nie mladých, poväčšine dlhovlasých metalistov, ktorí zobrali klasické violončelá a dodali im podstatne väčší šmrnc svojím absolútne utrhnutým vystupovaním, otvorenosťou, vtipom a hlavne dokonalým prevedením klasického umenia do modernej metalovej éry.

Začínali ako tribute kapela svetoznámej Metallice s menším twistom, a tak pokračujú dodnes. Až na to, že ten menší twist ich stál niečo vyše štyroch miliónov predaných kópií albumov po celom svete a už dávno to nie je iba o Metallice. Reč je o nikom inom než o kapele Apocalyptica, ktorá sa predstavila v Budapešti so svojím najnovším albumom „Apocalyptica plays Metallica vol.2“. A to, že to bolo epické od začiatku po koniec, snáď netreba ani hovoriť.

Ako predkapela im otvorili dvere fínski Arctis a rozžhavili tak nedočkavé publikum v budapeštianskej Barba Negra. Síce už od začiatku bolo jasne cítiť problémy s nazvučením, ale nezdalo sa, že by sa to akokoľvek odrazilo na dojme, ktorý Arctis zanechali. Viac ako polhodinový set ukončili typickou fotkou s publikom a na rad prišla hlavná hviezda večera.

Epickosť v ponímaní Apocalyptici nie je len o neoklasickom štýle ich hudby, ktorým dokázali nahradiť metalový aranžmán gitár a basy, ale aj o vizuálnom zážitku, ktorý so sebou doniesli aj tentokrát. Za ich chrbtami sa s každou skladbou odohrával samostatný príbeh v podobe útržkov textov a videí. A keby náhodou niekto nepoznal text ku kultovej skladbe „Enter Sandman“ naspamäť, tak si veľmi prakticky mohol dopomôcť.

Nedokonalé nazvučenie sa však nevyhlo ani hlavnej kapele večera. Síce tri violončelá Perttua, Eicci a Paava by mali hrať absolútny prím, v niektorých pasážach ich počas koncertu výrazne prebíjali bicie. Chalani to však všetko vynahradili svojou úžasnou charizmou, prácou s publikom a každou ďalšou skladbou, ktorou vzdávali hold Metallice. Počas „The Call of Ktulu“ sme mali možnosť počuť originálny track basgitary Cliffa Burtona, pri „Master of Puppets“ či „Nothing Else Matters“ výrazne pomáhalo publikum spevom. Svoj set ukončili s ikonickou skladbou „One“, ktorá je známa nie len svojou hudobnou komplexnosťou, ale aj silným príbehom, ktorého časť prerozprával hlas Jamesa Hetfielda. S intenzitou a emocionálnym nábojom „One“ dodali svojmu setu tú najlepšiu bodku na záver.

Apocalyptica nie je v Budapešti neznáma a to bolo jasne cítiť. Chémia medzi kapelou a fanúšikmi rozhodne nechýbala a fínski violončelisti opäť potvrdili, že nie sú ani zďaleka obyčajná revival kapela. Vzdali nielen hold Metallice, ale hlavne sebe a potvrdili, že to, čo robia, robia najlepšie na svete. Klasická hudba v metalovom prevedení s kopou severskej charizmy sa nemôže rovnať ničomu inému než ďalšiemu skvelému hudobnému zážitku v srdci Budapešti.

TEXT: Zuzana Tomková

FOTO: Niwy Kováčová