CROSSPLANE – Motherˈs Monster
Nemecko │ heavy rock ˈnˈ roll │ El Puerto Records GbR │ 40:56
Úvodné tóny „Rocker“ a prvý chytľavý refrén. Spev ako Lemmy. Tak presne toto som očakával od ďalšieho záseku na pažbe s názvom CROSSPLANE. Po tom ako som recenzoval ich posledný a môj prvý album „Fastlane“, som lačne siahol po novinke. Síce som zostal trochu prekvapený z obalu albumu, ale to ma neodradilo. „Rocker“ je presne tá skladba, ktorú chce mať každá rock ˈnˈ rollová banda na začiatku. Druhá „Little Loud Clown“ začína podobne zdravo, ale zachytil som tam „vyhrávku“, ktorá bola pre mňa nová. Znelo to tak inak, modernejšie. O tom, že chalani menia štýl ma úplne presvedčila inak výborná „ Against The Storm“. Nie je to až také markantné, ale je to tam. Cítim v kožuchu iný nôž. „Donˈt Play With The Death“ je ďalšia parádna skladba, ale ja sa nemôžem zbaviť pocitu, že je to iné. Netvrdím však, že vývoj nie je potrebný. Marcel Celli Mönnig to stále zachraňuje svojim chraplákom. Aha, cover a uprostred albumu. „Never Let Me Down“ od DEPECHE MODE. Dobre som tušil, že je tu nejaká zmena. Nie je to zle urobené, ale do kolien ma to nedostalo. Skladba po nej „Dead End“ znie ako CLOWFINGER. Tak toto je ten skok. Našťastie prichádza skladba ako z „Fastlane“ „Sweep Away The Dirt“, a tak trochu to zachraňuje. Ale titulná skladba je najväčšie sklamanie. Toto už s rock ˈnˈ rollom nemá nič spoločné. Ak by Ozzy a Lemmy počuli „Rememberance“, asi by stuhli ako ja. „I Ainˈt No Nice Guy“ 2 ako vyšitá. Tak toto ma dorazilo úplne. Možno to chlapi mysleli ako poctu. 30 krát som si to vypočul, ale tá pachuť je tam stále. Napriek tomu, že mňa novinka od CROSSPLANE rozčarovala, nenechajte sa odradiť pocitom starého mrzutého metalistu. Je dosť možné, že chlapi sa po preskúmaní nových vôd vrátia do starého prístavu.
MAREK HABDÁK, hodnotenie: 2/5