MARDUK, DOODSWENS, IRAE, SUMUS DIABOLUS INCARNATUS – 15.02.2025, Rock Café Southock, Jablunkov

Takže toto bola tak trocha povinnosť. MARDUK koncertuje často a už som ich videl, ale momentálne majú fazónu, ide im karta, a aj keď je možnosť vidieť ich častá, vôbec sa neokukajú a neomrzia. Je mnoho kapiel, ktoré pri živom prevedení časom upadnú do rutiny, ale po tomto krásnom podujatí mám pocit, že MARDUK sú v životnej forme a jednoducho bavia. Navyše teraz zavítali do Jablunkova, čo je cez kopec a hlavne Rokáč je super klub. Dopadnúť inak ako fantasticky to nemohlo. Lístky kúpené už dávno pradávno. Čakal sa nátresk a mnoho známych tvárí. Len od nás sme šli tri kusy a na miesto nás bral kolega Miro. Čuduj sa, na mieste slušná osádka Slovákov, kopec známych, staré dobré časy. MARDUK tiahne.

PIŠTÍK: Prvé dve kapely som nepoznal. Prví hrali francúzski SUMUS DIABOLUS INCARNATUS. Mladá kapela v zmysle, že majú za sebou iba nedávny debut, ale zasa výzorom ako mlaďasi úplne nevypadali. Zahrali taký v pohode black metal, s melodickými výpadmi aj občasnými slušnými hymnickými spevmi. Sypalo to. Druhí v poradí, portugalskí IRAE, už toho majú hudobne viac. Jeden ich album som si kúpil, luxusnú sexi kazetku s nejakou ohavou na obálke, tomuto sa nedá odolať. Na pódiu nás oblažili surovým black metalom. Celkom to bolo vyhladzovacie a v podstate rýdzi black metal. Obe tieto kapely predviedli štandard, sypalo to a bavilo. Fajn predkapely.

KREMATOR: Rovnako ako Štefan, som o prvé dve kapely ešte nezakopol, dokonca ani z počutia ich názvu. Francúzski SUMUS DIABOLUS INCARNATUS ako úplne prvá kapela, ktorá zahajovala koncert, ma určite neprekvapila, ale ani nesklamala. Relatívne mladá kapela s jedným albumom na konte pôsobila na pódiu dosť profesionálne a hlavne sršila energiou. Svoju predstavu black metalu popretkávanou vkusnými melódiami podali členovia kapely veľmi verne. Druhá kapela, portugalský IRAE, to bola naopak brúska od začiatku do konca. Taký ten pravoverný black metal. Bola to „sypačka“ za „sypačkou“, rýchlosť prepojená s čiernym besnením, no na druhej strane, za mňa je ich tvorba veľmi jednotvárna až šablonovitá. Naživo nejaká tá polhodinka však úplne v pohode, má to energiu, kto chce, vyblázniť sa dá. Za mňa taký lepší priemer.

PIŠTÍK: Ďalšia v poradí boli DOODSWENS. Videl som ich už pred GORGOROTH v Ostrave. Pamätám si spievajúcu bubeníčku, celú v koži, klincoch a zmaľovanú. Toto nevidieť úplne často, ale viem, že sa na to dobre kukalo. Navyše som si tam kúpil na pamiatku kazetku. Tomu sa nedá odolať. Podobné to bolo teraz v Jablunkove. Charizmatická dračica obklopená dvoma ostrými chlapíkmi, spieva a zároveň hrá na bicie, toto som vždy obdivoval. Nechýbajú black metalové klišé, koža, nábojnice, maľovanie. Neuveriteľne sexi a v dnešných časom to je znova tak krásne. Začiatok akoby rituál mágie a potom spustili svoj pohľad na čierny kov. Mne boli sympatickí. Nie je to úplná extraliga blacku, ale celkom dobrý set. Možno jej vokál je chvíľami monotónnejší a má takú svojskú polohu, ale to je detail. Ako celok to bolo super, nielen na počutie, ale aj pozretie.

KREMATOR: Holandský DOODSWENS som naživo ešte nevidel, z nosičov to znie celkom fajn, tak som bol celkom zvedavý. Úvod zahájila mierne dlhším temným rituálom speváčka a bubeníčka v jednej osobe, za mňa zbytočne dlhý úvod, ale fajn, bolo to originálne a splnilo to účel navodiť patričnú atmosféru. Približne hodina vystúpenia stačila každému, aby si ich čierny set vychutnal, nasal ich atmosféru, či vybláznil sa na ich rýchlych pasážach. Za mňa tiež trocha lepší nadpriemer, predovšetkým v tej hudobnej časti. Živé vystúpenie za mňa bolo také nemastné-neslané, možno si niekto povie, že „statika“ na pódiu patrí k tej čiernej atmosfére, no ja neviem, keď najviac pohybu na pódiu urobil plamienok na sviečke. Na to si už musí urobiť názor každý sám, hudobne však fajn.

PIŠTÍK: A prichádza hlavná hviezda. Som si vlastne uvedomil, že MARDUK sú taká už superstar v black metale a zaslúžene. Aj podľa odozvy plného hľadiska. Mnoho kvalitných albumov, neskoršie aj zapracovanie originálnej lyriky, keď na jednom albumu dokážu spracovať detaily svetovej vojny a na ďalšom recitovať verše Nového Zákona. Idú do hĺbky. Špecifikom tohto vystúpenia bol výber skladieb. Hralo sa s novinky „Memento Mori“ a celkom prekvapujúco iba z ďalších dvoch „Plague Angel“ a „Rom 5:12“. O to pozoruhodnejšie je, že „Plague Angel“ zahrali skoro celý (7 skladieb), kým z posledného dve a z „Rom“ tri. No a tieto kúsky podali a sypali riadne a nádherne. MARDUK majú formu a očividne si to užívajú. Výkon, zohranosť a zvuk vynikajúce. Takto nejako vyzerá ukážkový koncert a keď do toho pridajú aj netypický, respektíve alternatívny výber skladieb, nie je o čom. Práve som sa tešil na predvedenie môjho obľúbeného „Rom 5:12“. Skladby naživo s jednou gitarou znejú dosť zaujímavo („Cold Mouth Prayer“), až artovo („The Levelling Dust“), to ja rád. A nehrali hit „Imago Mortis“, čo sa dalo čakať aj nečakať. Nakoniec ako prídavok spustili bombu „The Blond Beast“, jedinú skladbu mimo hraných albumov. Bol to fantastický večer.

KREMATOR: MARDUK pre mňa znamená jasnú a jednoznačnú black metalovú jednotku a to dlhé roky. Túto kapelu som videl už nespočetne krát, no vždy ma vedeli prekvapiť, zaujať, pobaviť a nikdy som sa nenudil. Ich pódiové vystúpenie vždy vedelo dostať publikum okamžite do varu, či už výberom skladieb alebo samotným fyzickým nasadením členov kapely. Nebolo tomu inak ani v tento večer, hoc som bol trocha prekvapený výberom skladieb, avšak pozitívne. Števo to rozviedol už vyššie, takže ja k tomu len dodám, že to bol opäť totálny mardukovský masaker, ktorý si musel užiť každý prítomný fanúšik. Úžasný večer, ktorý si užíval celý veľmi slušne zaplnený jablunkovský klub, takže opäť veľká spokojnosť a MARDUK u mňa upevňuje jasné prvé miesto v rámci čierneho kovu.

ŠTEFAN „PIŠTÍK“ VOJVODÍK

MIROSLAV „KREMATOR“ GALGÁNEK