„Sajlentov“ mám strašne rád a vždy mi boli sympatickí. Síce nová tvorba už ma úplne nerozsekáva, príliš to tlačia do takého ľudového folku, ale stále vedia spraviť pekné album s peknými pesničkami. Avšak prvé tri albumy považujem za fenomén zlatých deväťdesiatych a „Themes“ sú pre ma akousi modlou, blížiacou sa k dokonalosti. Viem, že z tohto obdobia asi nič nezahrajú, ale keď som sa dozvedel, že hrajú v obľúbenom Smer klube, nebolo o čom. Proste som musel ísť, mám pre nich slabosť. Podobne je to aj s LUNATIC GODS, ktorých prvé štyri albumy považujem za jedny z najlepších, aké sa urodili na našej metalovej scéne a také „Sitting By The Fire“ je fenomén. Neskoršia tvorba ma až tak nebaví, ale stále mám pre nich slabosť. Čo vám poviem, na takúto akciu sa musí ísť a ani náznak diskusie sa nepripúšťa.
Z Čadce nás šiel obstojný počet, na mieste sa už klub pekne zapĺňal. Chvíľa čakania a začína prvá predkapela. Zaujímavosťou DOGMA ART je, že v kapele hrajú spolu otec a syna Láďa a Martin „Marthus“ Škaroupkovci. „Marthusa“ netreba asi zvlášť predstavovať, preslávený hraním v CRADLE OF FILTH a tiež hráva aj s LUNATIC GODS, čiže dnes si vystrihol dve vystúpenia po sebe. Ťažko sa mi ku kapele vyjadruje, budem úprimný, nikdy som ich nepočul. Je to skôr taký staromilecký bigbít, typický pre české kapely, kde podobná muzika má svoju tradíciu. Takže sumárne naživo to nebolo zlé, vypočul som si a bolo to vlastne fajn. Doma by som si to ale asi nepustil. Ale hrať vedeli, to sa musí nechať.
Ďalší v poradí vystúpili LUNATIC GODS. Videl som ich vyše rok a pol dozadu na Vargoš feste v Turzovke, a tam boli vo výbornej forme. Dnes vlastne týmto koncertom slávili tridsať rokov na scéne. Zmieril som sa s tým, že staré fláky z prvých albumov nezahrajú, ale aj niektoré nové veci majú čosi do seba. Čo som ich videl naposledy, troška pomenili živú zostavu. Chýbal ženský vokál a klávesy, pribudli husle a perkusie. Práve tu mi to trocha neštýmovalo, pretože som mal pocit, že tých živých nástrojov bolo akosi priveľa a do toho nejaké veci z mašiniek, tak sa to chvíľami zlievalo. Predtým v Turzovke mi to prišlo viac zladené, no možno je to len môj skreslený pocit, zbytočne zrovnávajúci dve vystúpenia. Na druhej strane kapele nemožno uprieť energiu a hlavne ich to bavilo. Fakt sa zabávali a bavili, boli plní nadšenia a užívali si to. Takže celkovo sa mi to páčilo. Samotný set bol poskladaný hlavne z novších skladieb.
„Sajlenti“ už sú taká (aspoň pre mňa určite) hrajúca legenda. Troška som sa obával, či koncert nebude príliš mäkký, pokojný, reznutý až moc do ľudového folku či nebodaj nepôjde príliš do akustiky. Nič také sa nestalo. Bol to starý dobrý poctivý doom metal. Práveže som pred vystúpením radšej nič nečakal a nakoniec som dostal jeden z najlepších koncertov, čo som za posledné roky videl. A to im chýbali zo zdravotných dôvodov speváčka Hanka aj Hrnec. Ako náhrada zaskočila Andrea Baslová z FORGOTTEN SILENCE. Keď som ju videl zhruba dva roky dozadu naživo so „Sajlencami“, tak už tam podala super výkon. V podstate sa teda hodne improvizovalo a dopadlo všetko nad očakávania. Vokálov sa zhostila s prehľadom, nielen ženských, ale aj mužských, síce iná farba, ale bolo to nádherné obohatenie a ten prehľad, talent a umenie tam jednoducho je. Do toho jej fantasticky vokálmi pomáhala huslistka Klára Šindelková a boli top frontwomen dvojka. Očividne si to užívali, do toho nejaké prúpovídky, šou, sem tam to uletelo ale ako celok totálna pecka. Mňa proste bavia takéto koncerty, kde sa nehrá ako keby som si pustil CDčko. To si pustím doma. Vrcholom bola „I Would Dance“, kde im brutálnym vokálom vypomohol basák a celé to vyznelo famózne.
Celkovo to bolo vystúpenie výrazne metalové, vôbec sa netlačila nasilu do popredia folková zložka, ale bolo to gitarové, dostatočné tvrdé a hlavne bavilo. Nielen kapelu, ale aj divákov. Tá energia čo šla z kapely, to bolo neskutočné a ja som sa fantasticky bavil. Fakt jeden za najlepších koncertov, čo som kedy videl. Jedinú „výtku“, že sa troška posúval čas začiatku vystúpenia, a tak som musel tesne pred koncom utekať na vlak. Každopádne, keď ich zasa uvidím niekde nablízku, tak to bude povinnosť, lebo to bol zážitok. Táto akcia dopadla nad očakávania a bola to super metalová zábava.
ŠTEFAN „PIŠTÍK“ VOJVODÍK
