Na naše stránky sa dostanú niekedy záležitosti, kde si možno niektorí položia otázku „WTF“? V rámci našich preferovaných žánrov ide o dosť diametrálne odlišnú záležitosť, čo však nebráni si ju vypočuť, zrecenzovať a potešiť latentných fanúšikov pop music. Vždy, keď je ponuka, snažím sa po takýchto výživných kúskoch skočiť. Netajím sa, že mám rád dream pop a niektoré indie kapely, a hlavne milujem, ak sa podarí nejakej fenomenálnej speváčke nahrať nejakú unikátnu záležitosť, ktorá prepíše dejiny hudby (áno, je to Lana Del Rey, alebo napríklad tvorba Tamaryn). Tu však recenzovaný žáner R&B nemám moc v krvi, aj ho nemám extra napočúvaný, ani nie som jeho prílišným fanúšikom, ale nech je to výzva. CHASE ATLANTIC sú svetovou hviezdou, teraz prídu do Prahy v rámci európskeho turné, bude to udalosť. Dobyli streamovacie služby, žnú úspechy. Ide vlastne o kapelu už svetového významu a my sa teraz kukneme na ich novinku, v poradí už štvrtý album. Traja borci z Austrálie, ale žijúci v Los Angeles nám predostierajú ich predstavu, ako má vyzerať inteligentný pop. A ťažko to vlastne celé škatuľkovať, keďže je to príjemné na počúvanie, má to takú snovú a meditačnú atmosféru, celé to tak jemne plynie. Ak sa tak nad tým celým započujem, dovedú vás normálne do inej dimenzie. Skladby nevybočujú, pokojne ako tichá rieka tečú, krásne sa dopĺňajú a tvoria dokopy vydarený celok. Všetkému nakoniec ale aj tak kraľuje obálka, je tak infantilná a svojská, až je dokonalá. Adept na obal roka? Prečo nie. Ťažko možno nejakým odborným slovníkom zhodnotiť album, keďže ako som spomínal, v žánri sa moc nevyznám. Ale laicky a ako bežný konzument, ak sa podelím o svoj súkromný názor, tak ide o príjemnú nahrávku, ktorú asi nebudem točiť síce nonstop, ale rozhodne neurazí. Nie je to metal ani rock, ale ak máte chuť si niekedy svoj hudobný playlist spestriť niečím nie príliš typickým, čo si bežne púšťate, možno to stojí za vypočutie.
ŠTEFAN „PIŠTÍK“ VOJVODÍK, hodnotenie: 3,5/5
