POLY NOIR – K mýmu ohni nesedej

INSANIA je fenomén. Osobne mi je tvorba sympatická, ale zasa až tak ju nevyhľadávam. Albumy sa počúvajú dobre, ale pustím si niečo len občas. Nebolo teda možné začať inak, ako s ozrejmením môjho vzťahu k domovskej kapele Petra „Poly“ Pálenského a asi sa nevyhneme porovnávaniu. No a nakoniec to nebude možno vôbec treba. Jeho projekt POLY NOIR je dosť odlišný od hlavnej kapely, hudobne sú obe záležitosti trocha inde. „K mýmu ohni nesedej“ je označované ako dark noir alebo dark country, ja by som to označil najlepšie ako westernová hudba. Znie to akoby z takto ladeného filmu, textovo aj hudobne to má s týmto druhom filmového umenia mnoho spoločného. Keď sa započúvame do hudby a vypočujeme texty, tak akoby sme sa ocitli na Divokom západe. Ale áno, to country je asi prítomné najvýraznejšie, ale celé je to premiešané rôznymi štýlmi a vplyvmi, rockom, elektronikou, filmovou hudbou, ponurou dark noir atmosférou, pesničkárstvom a možno aj legendárnym „Load“. Do toho inšpirácie vo filme, komikse, soundtracku, tvorbou Ennio Morricone. Celé to na mňa pôsobí dojmom, že rešpekt. Či už nápaditá hudba, ktorá nie je prvoplánovo vtieravá. Piesne nepôsobia ako odrhovačky pri ohni, ani hity na prvú, ale ako premyslené a príjemne poskladané pesničky. Síce album ako celok pôsobí súdržne, jednotlivé kúsky sa pekne od seba odlišujú náladami, postupmi aj štruktúrou. Texty sú taktiež pekne napísané a hodia sa k hudbe, proste tu je to trefa do čierneho. Možno to nie je elitné zlatoúste básnenie, ale tak tu pekne zapadajú a vôbec neznejú rušivo. Cítiť tu tiež vplyvy popkultúry, teda všetko čo vás napadne, karty, western, kovboji, komiks, šrobovka, čiernobiela kinematografia, trúbka a možno príde aj na harmoniku. Čo len chcete. Tento projekt Polymu fakt vyšiel a mimoriadne mu sadol. No a nakoniec len už dodám, že mojim favoritom je perfektný flák „Amigos na ceste za štěstím“, ktorý mi silno pripomenie film Dobrý, zlý a škaredý. A to je myslené ako kompliment.

ŠTEFAN „PIŠTÍK“ VOJVODÍK, hodnotenie: 4/5