Rok prešiel a opäť nastala udalosť roka. Je to v podstate už taká každoročná dovolenka, holt pracujúca chudoba. Takáto alternatíva ale bohato vystačuje. Vlastne si ani neviem predstaviť krajší urlaub, každý rok ide o nevšedný zážitok. Takže decentná predpríprava, maximálne nadšenie a normálne sa tešíte. Všetko začína jedenásť hodinovou cestou prevažne vlakom. Tento rok sme sa pozbierali traja, optimálna zostava. Tentoraz časovo vyhovoval RegioJet, no fajne meškal, v poslednej dobe sa mi zdá, že mu ide v tomto karta. Nevadí, posilňuje to jemne naštvanosť, veď „Eternal Hate“. V slúchadlách tentoraz hlavne JUDAS PRIEST, ono to je tematické, tie gitary, melódie, koža, bičík a to všetko. Strašne nedocenená kapela, myslím to úprimne, čoraz viac im prepadám. Vždy to vo vlaku mám tak, že si dám slúchadlo a zobudím sa a baf, že Kolín. V Prahe sa zdržíme krátko, maximálne okuknete romantický Sherwood a utekáme na ďalší vlak, smer Plzeň. Sexi Berounku sme nestihli, takže drsným Bavorským expresom. V Plzni už nie je čas na nejaké voľno-časové aktivity ako minulý rok, takže ideme smerom k autobusovému nástupišťu. Toto sa vždy čudujem, že tak veľké mesto má hlavné stanice vlak a bus tak od seba. Neviem, či som to niekde videl. Ale asi ešte malo pochodené. Každopádne v rýchlosti obzrieme ten krásny Wilsonov most a smer stanica s busmi. Aj tentoraz ideme so zájazdom, čo organizujú z Parlament clubu. Je to vymyslené vynikajúco a aj tento rok luxus. Patrí im za to poďakovanie. Cesta ubehla a prichádzame na miesto činu. Moc sa to tu nemení, ale to je len dobre. Teplo, slniečko a plno black metalu, tak je to správne a tak to má byť.
Najprv obzretie areálu. Stánky, distrá. Ľudí ale že už na začiatku mocne. Začínajú prví MOORAH. Nepoznám. Tento rok nepoznám viac toho, ale asi ako vždy. Hlavné hviezdy to hej, ale z predkapiel moc nie, ale zasa rád sa nechám prekvapiť. MOORAH ma ale akosi nebral. Možno to bolo ešte nedostatočným aklimatizovaním, taký klasický black trocha reznutý deathom, ale akosi tie vyhrávky išli nasilu, ale tak sympatickí boli, nemôžem povedať, že nie. To nasledujúci BLACK RAPTUS boli pre mňa asi najväčším prekvapením festivalu. Podobne ako minulý rok STURMTIGER, neviem či mám nejakú slabosť pre maskovaných mužov, ale ten imidž bol pôsobivý. Talianski džentlmeni nám predviedli poctivé blackové jatky. Bolo to rezavé, atmosférické, akoby vás oblizoval nihilizmus. Južanská elegancia sa nezaprie. Pre mňa úplný top festu. Na festíku dostala príležitosť aj slovenská kapela KRAJINY HMLY. Hudobne ma ich albumy až tak neberú. Nie je to zlé, ale zasa ani nič prevratné. Avšak tu pôsobili ako sympaťáci. Fakt pekné vystúpenie, až charizmatické a skromné zároveň. Ako som spomínal, tie pesničky ma až tak neohúrili, ale celkovo vystúpenie malo úroveň a vlastne ma bavilo.
Nadišiel čas aj na pitný režim. Keďže našťastie už nelejem, teda neviem sa vyjadriť k pivu, tu sa dostávam asi k jedinému tohtoročnému sklamaniu a to, že som tu nenašiel v ponuke tú železitú limonádu, čo bola minulý rok a rok predtým. Bola tu v ponuke síce normálna, asi citrónova, ktorá bola tiež dobrá, ale nebolo to ono. Na druhej strane zasa potešil v ponuke luxusný vegetariánsky cestovinový šalát. Medzitým sa našiel aj čas na vychádzku k potoku trocha sa schladiť a zrelaxovať. To už hrajú BLUSTURM, valivý hutný black metal, vyzerali dobre, ale hudobne ma to až tak nebavilo. Ďalší nastupujú LUCTUS. Tí zneli rýchlejšie, aj by som povedal, že až punkovejšie. Vyzerali uhrančivo, do toho taký thrashový, či black n rollový nádych. Celkom podarený set. SIELUNVIHOLLINEN, podarene zložitý názov a oproti predchádzajúcim kapelám melodickejšie poňatie black metalu. Celkom to šliapalo do rytmu, pekné gitarové vyhrávky, takže mnohí sa i pohupovali.
Treba ale obzrieť aj distrá. Aj tento rok boli parádne. Na moje prekvapenie v jednom mali ELEGIAC, ich prvotinu „Spiritual Turmoil“. Dnes sú už trocha inde, ale debut je plný duševného znepokojenia, americký surový čierny kov s južanským country nádychom, úplný kult a mimoriadne vydarená záležitosť. Kúpa roka spolu s prvým albumom KOLO, čo je projekt bývalého člena NOKTURNAL MORTUM Munruthela. Folk skombinovaný s elektrom a vedzte, že album čo vyšiel potom, je totálne unikátna vec. Keď sme ale pri NM, vlastne každý Eternal Hate si tu čosi od nich kúpim a tentoraz to bolo luxusné 2digi albumu desaťročia „The Voice Of Steel“. Táto nahrávka sa proste vydarila, taká vyjde raz za desať rokov, toto je remaster s bonusovým CD, kde upúta prerábka THE MOODY BLUES, kde spieva Kristian Wahlin. Áno, presne ten, čo kreslil obálky BATHORY. Neviem, čo viac k tomu ešte dodať.
Trocha sme odbočili a späť k muzike. Už minulý rok sa mnohí pýtali, či má zmysel Eternal Hate bez SEKHMET. Tento rok sme to nemuseli riešiť. Priznám sa, že až teraz začínam sa do ich hudby dostávať a má to niečo do seba. Je to taký pure fucking black metal, ale posledná doska fakt má niečo do seba. A toto živé vystúpenie to potvrdilo. Jasné, že to bolo aj divadlo, ale bomba. Keď som započul „Někteří jste neukáznění!“, vedel som, že pôjde do tuhého. Nasledoval výkrik kolegu Vlada, že je potrebná disciplína, Lord Aegir sa hneď dotazoval „Kdo to řekl?“ a súhlasne dal všetkým ultimátne najavo, že „Musí tu být disciplína!“. A začína pekelné divadlo. Set bol perfektný, vizuálna zložka sa doplňovala s hudobnou. Boli to nekompromisné jatky. A ďalší vrchol večera. Po nich všetko graduje dvoma hlavnými hviezdami. INFERNAL WAR nemám nejako napočúvaný. Viem, že sú pomerne niektorými uznávaní i chválení, ale moc ma z nahrávok nebavia. A tento koncert mi to potvrdil. Troška som dúfal, že zvuk zbrutalizujú, zhutnia, ale moc mi práve ten zvuk nezapasoval. Nebudem tu hádzať nejaké kritické múdra, úspech u divákov mali, to bez nejakých dišpút, ale mňa to nejako neopantalo. HORNA je svojim spôsobom legenda a kedysi som ju počúval, ale proste človek sa vyvíja a teraz už si to moc nepustím. Boli charizmatický. Treba povedať, že spevák dodal všetkému také vizuálne čaro a mal mimoriadne estetické vystupovanie. Odohrali osvedčené hity, ľudia boli nadšení. Ukážkové vystúpenie, ale ja už som cítil aj únavu, aj bolo toho za celý víkend dosť, takže úplne som si to neužil. Ale ohlas obecenstva bol dobrý.
Tak a po tomto nastal koniec a udalosť roka za nami. Čakáme na bus a nasleduje jedenásť hodinová cesta domov. Tu si vždy užívam, vláčiky sú super. Každopádne tento rok opäť fantastická slávnosť. Možno oproti minulosti troška menej silných hudobných prekvapení, teda až na BLACK RAPTUS ma nič až tak nezaskočilo, hlavné hviezdy tiež neboli až tak moje srdcovky, ale toto mi vôbec nevadí. Tento fest vždy beriem ako každoročné vypadnutie zo stereotypu a ponorenie sa do čarovnej atmosféry plné milovaného tepla, slnka a black metlu. Vďaka organizátorom za super festík a ak sa nič nepokazí tak o rok zasa.
Text: ŠTEFAN „PIŠTÍK“ VOJVODÍK
Foto: VLADIMÍR „VLAD“ KOŽÁK
