Túto britskú legendu sledujem od ich prelomového albumu „Shades Of God“. Určite mi mnohí dajú za pravdu, že práve títo matadori sa zaslúžili o to, aby metal vypustil ďalší subžáner a to „gotický metal“ Po ich „čiernom albume“ „Draconian Times“, kde dosiahli, čo sa týka štýlu, vrchol svojej tvorby, sa pustili do neprebádaných vôd a musím povedať, že ich ďalšie albumy ovplyvnené elektronikou zneli oveľa mäkšie ako DEPECHE MODE „Ultra“. 😊Albumom „In Requiem“ sa však vrátili späť do starých koľají a „The Plague Within“ ma definitívne presvedčilo, že to myslia vážne. Je tak dobrý, ako spomínaný „Draconian Times“. Posledný „Obsidian“ bol výborný, a tak som bol zvedavý, s čím prídu. Úvodné tóny „Serpent On The Cross“ na novinke „Ancesion“ ma posadili na zadok. Nick Holmes spieva ako za mladi a chlpy znovu stoja. Už chápem, prečo si od tohto štýlu potrebovali oddýchnuť. Keby pokračovali tam, kde skončil „D.T.“, možno by už nemali takú silu, aká z nich ide dnes. Gregor Mackintosh strúha presne také isté fantastické sóla ako na prelomovom „S.O. G.“ Nádhera. A to som pri prvej skladbe. „Tyrants Serenade“ ide v rovnakých šľapajách a basová linka mi pripomenula TYPE O NEGATIVE. Vlastne akoby celá skladba bola poctou tejto legende. Počúva sa to nádherne. PARADISE LOST bez klávesov si už ani neviem predstaviť a práve v „Silence Like A Grave“ by to bez nich nešlo. Táto vec je postavená trochu inak v spevových linkách, a tak je to osvieženie. Všetky tri skladby sú podporené parádnymi videoklipmi. A nejaké uvoľnenie nebude? 😊Prichádza s „Lay A Wreath Upon The World“. Jemnučká vec postavená na akustickej gitare a klávesoch, pôsobí ako oáza na púšti. A ten ženský spev. „Diluvium“ nás dostane do krásnej rajskej reality. Už som sa v tom raji úplne stratil. Toto je môj adept na hit. Nick tu spieva ako Boh. „Savage Days“ ide trochu do čias, keď boli melodickejší, ako by ich fanúšikovia chceli, ale nebojte je to fajn. Ak sa niekto preľakol, tak skladba „Sirens“ ho upokojí. Výborná úvodná linka a riff ako prasa pokračuje v stopách „Silence Like A Grave“. A ten refrén. Najkratšia „Deceivers“, ja už ani neviem, čo písať. „The Precipice“, This Stark Town“ a záverečná nadupaná a tanečná „A Life Unknown“ ma presvedčili, že PARADISE LOST, sa neboja minulosti a ani budúcnosti. Klobúk dolu. Kto o nich pochyboval, nech si pustí „Ancesion“. A už nikdy pochybovať nebude. 😊
MAREK HABDÁK, hodnotenie : 4,8/5
