SAMSARA – Charon’s Lullaby

Slovenská scéna extrémneho metalu nie je známa len agresiou či technikou, ale čoraz častejšie aj atmosférou a emocionálnou hĺbkou. Jedným z jej tichších, no o to viac temnejších hlasov je kapela SAMSARA z Topoľčian. Ich druhý štúdiový album „Charon’s Lullaby“ je ukážkou toho, že aj doom metal vie byť silne intímny, bez toho, aby stratil ťarchu či autentickosť. Názov albumu odkazuje na Chárona, mytologického prievozníka duší. A presne tak aj „Charon’s Lullaby“ znie. Ako pohrebná uspávanka, ktorá vás pomaly preváža cez temné vody medzi fiktívnymi svetmi. Štyri skladby o celkovej dĺžke takmer 40 minút predstavujú hutný koktail doom/death metalu s prvkami funeral doomu, ambientu a ženských vokálov. Táto štvorica pred poslucháčom rozprestiera nehostinnú, no podmanivú krajinu, kde sa každý tón zvažuje ako krok na cintoríne vyhasnutých bytostí bez tela. Hneď úvodná skladba „Charon’s Lullaby“ zaberá vyše 17 minút, no jej plynutie je tak prirodzené, že sa čas akoby zastaví. Gitara neponáhľa, growl nie je nástroj agresie, ale vnútorného úniku. Hudba sa valí pomaly, no s istotou pohrebného pochodu. „Buried Love“, najkratší moment albumu, funguje ako zlovestná ozvena pred ďalším ponorom do temnoty. V „Sleeping Beauty“ sa miešajú vrstvy smútku, ktoré dýchajú a chradnú ako záblesky zabudnutých spomienok. Záver s názvom „Memories“ sa dotýka skutočnej krehkosti, ženský vokál nehladí, ale spovedá. Produkčne sa album drží na povrchu. Zvuk nie je sterilný, naopak, pulzuje surovosťou, ktorá zvýrazňuje ťažobu. Vrstvy gitár sa striedajú s ambientnými plochami a rytmika je len tichým bijúcim srdcom celej stavby. Každý nástroj má miesto, ktoré nepotrebuje kričať, aby ho bolo cítiť. Album vyžaduje poslucháčovu trpezlivosť. Najmä, ak nie ste zvyknutí počúvať doom alebo funeral doom. Je to pomalé. Je to tak pomalé, že aj Ozzyho mŕtvice mali rýchlejší spád. Gitary znejú ako keby mal Tony Iommi zlý, ale naozaj fakt zlý deň a rozhodol sa, že svojim riffom rozmláti celý svet. Ale žarty bokom. Toto nie je hudba na párty. Toto je hudba, ktorú si pustíš o tretej ráno, keď vonku leje, sedíš na posteli, pozeráš do prázdna a rozmýšľaš nad všetkými vecami, ktoré si v živote zbabral. Je v tom bolesť, mizéria, ale je to krásne! V SAMSARE majú veľmi silné schopnosti vytvoriť hutnú, melancholickú atmosféru. Nielen smútok, ale aj určitý pocit introspekcie a ticha medzi tónmi. To, čo odlišuje „Charon’s Lullaby“ od množstva iných, žánrovo podobných nahrávok, je schopnosť kapely spojiť žánrovú ortodoxnosť s úprimnosťou. Táto nahrávka však nie je len o pomalosti a hutnosti, ale o prenose množstva emócií, smútku, túžby, rezignácie, občas i nádeje. Každý riff má svoj význam, každé ticho má svoju váhu. Keď sa objavia klávesové a ženské vokálne linky, je to ako lúč svetla v tej najtemnejšej jaskyni plnej netopierov. Celej nahrávke pridali istý éterický nádych. SAMSARA vytvorila melancholické dielo, ktoré neprosí o vašu pozornosť, ale ak ju však dostane, zanechá stopu. Nie je to len hudba,  je to pomník spomienkam, ktoré odmietli zomrieť. Doom metal v jeho najčistejšej, najintímnejšej podobe. „Charon’s Lullaby“ je silný album, ktorý ukazuje, že slovenská doom metalová scéna má čo povedať aj mimo bežných hraníc. Pre nadšencov melancholickej, dramatickej atmosféry je to veľmi relevantná nahrávka. Pomalá, emotívna, zvukovo vrstvená hudba, ktorá sa nehanbí byť temná. SAMSARA na svojom druhom albume ponúka hlboko osobné a temné dielo, ktoré si ide vlastnou cestou, mimo hlavných prúdov. Ako fanúšik daného žánru, nemôžem hodnotiť ináč, ako plným počtom bodov.

EDUARD KOPRNA, hodnotenie 5/5