hspdn – heyday’s ruin (EP)

Za projektom hspdn sa skrýva hudobník Miroslav „Twisted“ Szabo, známy aj ako člen industriálneho metalového tria 0N0. No jeho sólový projekt ukazuje celkom inú tvár, intímnejšiu, zasnenejšiu, ale nemenej znepokojivú. EP „heyday’s ruin“ pôsobí ako výrazný introspektívny kúsok, v ktorom Twisted okrem vokálov, prevzal aj všetky nástroje a programovanie. EP silno stavia na atmosfére a nálade. Jeho pôsobenie bude veľmi závisieť od vášho momentálneho naladenia. Zvukovo je to zaujímavý mix alternatívy, post rocku, doomových nálad či ambientnych prvkov. Z úvodných tónov je hneď jasné, že nejde o konvenčný post-rock. Gitara tu nie je len nástrojom, ale nositeľom nálady, ktorá osciluje medzi rezignovaným pokojom a potlačeným napätím. Zvuková paleta EP balansuje na hrane medzi analógovým teplom a digitálnym chladom, čím podčiarkuje vnútorný konflikt medzi ľudskosťou a dehumanizáciou doby, ktorú sami ničíme. Tiché vrstvy ambientu sa preplietajú s pomalými doomgazeovými plochami, pričom žiadna skladba nepôsobí samoúčelne. Všetko tu má svoj čas, miesto a dôvod. Bicie sú programované s citom, čo v prípade podobne ladeného materiálu nie je samozrejmosť. Ich strohá precíznosť paradoxne umocňuje ľudskú krehkosť, ktorú skladby vyjadrujú. Vokály nie sú v popredí, skôr splývajú s hudbou ako ďalší nástroj. Sú zastreté, melancholické, často len naznačené, akoby prichádzali z diaľky, ktorú už nemožno preklenúť. V podstate sú typickým charakteristickým znakom štýlu doomgaze. Pocit úpadku, osobného aj civilizačného, nie je v tejto nahrávke len témou, ale aj spôsobom bytia. Všetko tu pôsobí, akoby sa už dávno rozpadlo, len si to ešte nechceme priznať. Atmosféra celej nahrávky je introspektívna, ale nikdy nie sterilná. Je to vnútorný svet, ktorý bol zranený, no ešte stále dýcha a hľadá cestu von. Twisted sa nebojí spájať žánre, ktoré by azda pri menej uváženej ruke mohli pôsobiť nesúrodo, no v jeho podaní sa z alternatívneho rocku, post-rocku, ambientu a doomu stáva ucelený výrazový jazyk. Napriek krátkej minutáži nahrávka pôsobí kompaktne, čo jej dodáva silu a sústredenosť, ktorú by dlhší formát možno stratil. Zvlášť silne znie finále v podobe skladby „unrest“, kde sa melodické línie rozplývajú do takmer zasneného šumu, akoby nás zvuková hmota chcela pohltiť a zároveň oslobodiť. „heyday’s ruin“ je dielom, ktoré si žiada sústredenie. Je to krátkometrážna nahrávka, ktorá v priebehu osemnástich minút vytvára priestor pre rozjímanie o osobných zlyhaniach a globálnych hrozbách, ktoré sa nad nami vznášajú ako tiché tiene. Môže dobre padnúť vo chvíli, keď chcete byť, len tak, sám so sebou a zároveň sa dotknúť niečoho väčšieho než ste vy sami. V dobe, keď sa aj alternatíva často stáva uniformnou, je tento projekt dôkazom, že aj z tieňov môže vzniknúť niečo výnimočné a osobné. Ak máte blízko k hudbe, ktorá nestavia na priamočiarej energii, ale na vrstevnatosti, nálade a existenciálnom nepokoji, hspdn vás nesklame. „heyday’s ruin“ nie je len hudba. Je to tichý kolaps v pomalom tempe. Doomgaze pre tých, čo vedia počúvať medzi riadkami. Vyšlo digitále a v podobe magnetofónovej kazety prostredníctvom vydavateľstva JDØS (Jablka Daleko Ød Stromu).

EDUARD KOPRNA,hodnotenie 3,8/5