CARACH ANGREN – The Cult of Kariba

Holandské trio CARACH ANGREN sa po dlhšej odmlke vracia s EP „The Cult of Kariba“, ktoré má podľa všetkého symbolizovať nový začiatok. V skutočnosti však ide skôr o ďalší dôkaz, že kapela už dlhší čas stagnuje v opakovaní vlastných i cudzích nápadov. To, čo kedysi pôsobilo ako originálna kombinácia symfonického black metalu a divadelnej hororovej estetiky, sa dnes mení na unavenú samo-paródiu. Úvodná skladba „Draw Blood“ síce naznačuje návrat k energii starších čias, no po niekoľkých minútach sa vytráca akýkoľvek moment prekvapenia. Kapela akoby sa bála ticha – všetko musí byť prehlušené orchestrom, dramatickými výkrikmi a vrstvenými syntetickými zvukmi, ktoré namiesto atmosféry vytvárajú len akustický chaos. Ardek síce opäť predvádza technicky pôsobivé klávesové aranžmány, ale ich prehnaná pompéznosť posúva nahrávku do sfér lacnej opernej gýčovitosti. Problémom albumu nie je len sterilná produkcia, ale aj samotná skladateľská rutina. Skladby ako „The Resurrection of Kariba“ či „Venomous 1666“ znejú, akoby boli poskladané podľa šablóny – rýchle tempo, orchestrálny výbuch, teatrálne vokály, krátka pauza a znova to isté. Kapela sa tvári, že ide o návrat ku koreňom, no realita je skôr opačná: CARACH ANGREN čerpajú z cudzieho. Miestami vykrádajú CRADLE OF FILTH z ich najbombastickejších období, inokedy imitujú barokový patos FLESHGOD APOCALYPSE, no bez ich technickej precíznosti a skladateľského zmyslu. Texty opisujú príbeh kultu, ktorý sa pokúša rituálne vzkriesiť čarodejnicu Karibu a vyvolať temné sily pomsty – klasická okultno-hororová tematika, no spracovaná bez hĺbky či dramatického napätia. Najviac to cítiť v skladbe „Ik kom uit het graf“, kde kapela experimentuje s industriálnymi prvkami a holandským textom. Mohlo to byť osvieženie, no výsledok pôsobí rozpačito – rytmus pripomína lacnú kopírku RAMMSTEINU a vokály balansujú na hranici paródie. Namiesto mrazivej hororovej atmosféry, ktorá bola kedysi ich poznávacím znamením, tu počujeme len neustálu snahu ohúriť – a čím viac sa snažia, tým menej to funguje. „The Cult of Kariba“ trpí tým, čím trpia mnohé neskoré diela kapiel, ktoré nevedia, kam sa pohnúť. Je to krátke, ale únavné; preplnené nápadmi, no bez duše. Symfonika je tu už nie prostriedkom k budovaniu atmosféry, ale cieľom samým osebe – a to je problém. Výsledkom je nahrávka, ktorá síce znie „veľkolepo“, no po pár počutiach zostane prázdna, bez momentu, ku ktorému by sa človek chcel vrátiť, po dvoch vypočutiach si nepamätám ani notu. CARACH ANGREN sa pokúšajú o ďalší reštart, no namiesto temnej elegancie prinášajú len preprodukovaný, teatrálny prebytok. Pre fanúšikov pompéznej, filmovo ladenej estetiky možno prijateľné, no pre tých, ktorí v ich hudbe kedysi hľadali ducha black metalu, len ďalší krok k zabudnutiu.

NECROBUTCHER666, hodnotenie: 2,5/5