Toto bola zaujímavá udalosť a pôvodne som sa nemal zúčastniť, ale nečakane som dostal voľno, a tak čo s načatým týždňom. S dvoma fanúšikmi týchto amerických pekelníkov sme sa vybrali do hlavného mesta. Ja som v tvorbe zbehlý okrajovo, tak som to bral skôr ako výlet a prechádzku po metropole.
Dorazili sme na miesto konania, ktoré bolo neskutočne nekonvenčné. Chalanom sa až tak nepozdávalo, ale ja som sa tam cítil veľmi príjemne. Pink Whale už má nejaké meno a jeden kamoš nám už o ňom čosi vyprával. Takže mali sme nejaké predstavy, ale realita predčila všetky očakávania. Je to vlastne stará loď, ktorá kotví pri brehu Dunaja, prerobená na klub, v pozadí Ufo. Neskutočný obraz. Skôr je to také nezávislé, až hipícke miesto, ale na ostrejší black metal taktiež úplne stvorené. Neotesané, vnútri páchnuca zatuchlina, také vécka neboli ani u nás pred dvadsiatimi rokmi u Beľa, proste nádhera. Normálne som si zaspomínal na prekrásne časy legendárneho čadčianskeho Rokáča. Neskôr, keď som videl tie handry na gauči, kde aj okresní bezďáci sú zabalení komfortnejšie, som sa tam musel do nich hodiť. Live in total underground. Pred začiatkom sme mali šťastie na kapelu, ktorá sa akurát vybaľovala a presúvala na miesto činu. Hlavný člen Ixithra bol dobre naladený a mimoriadne sympatický, prehodili sme pár slov, nejaká fotečka, a už sa len čakalo na začiatok. V pozadí hrad. Do toho strašné sirény, vyzeralo to na jadrový výbuch a to sa len papaláši vozili po Bratislave. Takú kolónu s majákmi som nevidel asi ani vo filme.
Ako som spomínal, vnútri to bola mágia. Dusivé ovzdušie, všetko temné, z obloka je vidieť veľký potok Dunaj. To vás vyrajcuje. Ak by som mal spomenúť jediné negatívum, tak iba že mohlo prísť viac ľudí. Ale zas na underground v strede týždňa to nebolo úplne najhoršie. Prví začali TORTURE RACK, brutálny death metal. Aj lyricky. Na začiatok fajn. Mám rád brutálny death metal. Naživo. Spokojnosť. Druhí v poradí boli VASTUM a to boli riadni divoši. Hlavne spevák. V kuse bol v hľadisku medzi ľuďmi a stále sa snažil o kontakt a konfrontáciu. Bol mimoriadne aktívny, stále v pohybe a nasadení a stále sa mu nedarilo, či nechcelo poľaviť. Našťastie aj k nejakému styku s publikom došlo. Čakal som na konci setu aj melu, ale diváci boli zrejme gentlemani. Hudobne a do rytmu dobre porobený death. ARES KINGDOM zapadli do atmosféry klubu. Songy príjemne reznuté old school thrashom, nejaká pachuť deathu a cítiť aj závan blacku. U mňa do pohody, ľudí to bavilo. Všetko je tak, ako má byť.
Na záver prichádza hlavná hviezda. Legendy USBM a bolo to žrádlo. Fakt v nich bolo čosi diabolické a charizmatické. Hlavne som nemohol spustiť oči z VJS, ktorý hádzal neskutočné pózy a dodával celému vystúpeniu akúsi zúrivosť a temnotu. Jeho výraz vás uhranul a chvíľami akoby bol diablom posadnutý. No a asi takto nejako má vyzerať black metalový koncert. Toto fakt nevyzeralo na lacné pózy, ani chladný kalkul, tá kapela je ozajstná. Bez debaty jedno z najdémonickejších vystúpení, aké som kedy videl. Hudobne to bolo dokonalé a korunku všetkému nasadil ten uťatý, nečakaný koniec a my sme si pomaly začali uvedomovať, že sme boli svedkami niečoho neskutočného. Tranz a iné dimenzie. Koncert roka? Pre chalanov so mnou určite. Je po všetkom a vhupneme do nočnej Bratislavy, ktorá mi prišla veľmi kúzelná. Nikde nikoho, pekne vysvietený Grasalkovičov palác, fontána a keďže spoje šli až ráno, tak ešte exkurzia Randal clubu. Bol to dokonalý výlet po našej najväčšej dedine.
ŠTEFAN „PIŠTÍK“ VOJVODÍK
