ALFAHANNE – Vår tid är nu

Kombinácia black metalu a punku ma posadila na zadok už u Nórov KVELERTAK, a tak som bol zvedavý, ako to rozbalia ich susedia švédsky ALFAHANNE. Keďže v mojom prípade išlo o úplne neznámu kapelu, tak som si vypočul ich albumy predtým. Musím jednoznačne skonštatovať, že ich novinka je najtvrdší album, aký vo svojej histórii vydali. Tie predošlé sú tiež dobré, ale tak trochu smrdia popom. Pre niekoho a určite majú veľa fanúšikov to je to pravé orechové, ale mne tam chýbala tá punková a black metalová špina. V prípade novinky by som si určite vedel tej špiny a surovosti predstaviť viac, ale nevadí. Ak porovnáme skladbu z úvodu „cirkeln“ z ktorej srší chlad a zároveň peklo a je to prikryté melodikou, so skladbou „Wolfman“ z ktorej cítiť pop rock s blackovým spevom, tak to je to o čom som písal vyššie. K surovosti novinky určite prispeli hostia v skladbách „Eremiten“ (Doedsadmiral – NORDJEVEL), „Alfa omega“ (Nattefrost – CARPATIAN FOREST), „När allt faller – Kaiken Kaatuessa“ (Spellgot – HORNA) a titulná skladba, kde hosťoval Nattfursth – SORHIN. Všetky spomenuté skladby parádne okoreňujú už tak zaujímavú nahrávku, ale posledná tá titulná je parádny duet. Na to keby spravili klip, tak to by bola paráda. Zvyšné skladby „Elden har vaknat“ je parádna severská hymna napriek tomu, že bicie znejú ako automat, pripomína najlepšie časy BATHORY a „123“už ide vo svojom osvedčenom a odskúšanom vzorci. Štandardná skladba na albume. Na záver len toľko. Na začiatku spomínaný KVELERTAK mi vošiel do uší a srdca hneď, zato ALFAHANNE ešte musia poriadne zamakať, aby sa mi dostali do srdca. V ušiach už sú.

MAREK HABDÁK, hodnotenie: 3/5