Po vypočutí najnovšieho albumu GAEREA a preštudovaní všetkých promo materiálov ma napadlo, prirovnať tento album k albumu veličiny v rámci žánru INQUISITION, albumu „Bloodshed Across the Empyrean Altar Beyond the Celestial Zenith“, vydaného zhodou okolností v roku vzniku GAEREA, v roku 2016. Ale na rozdiel od INQUISITION, ktorým sa podarilo preskočiť do BM extraligy, a zároveň nespreneveriť sa UG tradícii BM, GAEREA sa dostala do vákua, do dákeho paralelného vesmíru, keď už nepatrí ani tam, ani tam, dostala sa do kómy. Z ich cesty a tvorby proste cítim iba priamočiary smer cesty za komerčným úspechom. Spočiatku utajená zostava, ktorá ale znalcom scény neznáma nebola, absolvovala početné otrasy. Najvýraznejšia zmena nastala pred týmto albumom, keď bol odídený spevák Ruben Freitas, ktorý bol spoluzakladateľom skupiny spolu s už jediným v skupine ešte pôsobiacim, Guilherme Henriqiuesom, ktorý okrem sólovej gitary sa stal aj spevákom, a mne jeho hlas veruže lepšie neznie. Ďalšou novou tvárou v skupine pred týmto albumom sa stala holanďanka Sonja Schuringa, ktorá najprv v skupine pôsobila ako live členka, takže sa z čisto portugalského stáva medzinárodný projekt. Pred písaním recenzie som si vypočul všetky predošle albumy, či už debut EP „Gaerea“, skvelý debut „Unsettling Whispers“, ďalšie albumy „Limbo“ a „Mirage“, btw vždy vydávané v dvojročnej periodicite, a „Coma“ ma nebaví ani zďaleka, ako spomínané albumy, za mňa ich najslabší album. Už prvý singel „World Ablaze“ naznačil, že GAEREA sa snaží prebrodiť do iných vôd. To, že GAEREA je ovplyvnená poľskou scénou vo svojej tvorbe, je známe, ale neviem, úvodný song „The Poet’s Ballad“ mi naznačil, že dačo tu nie je kosher. So zvýšeným zameraním na divadelné vrstvenie so sláčikovými aranžmánmi a bombastickým povzbudzovaním, mi skladba pripadá ako moderná B-strana BEHEMOTH – nepovažujte to ale za kompliment, BEHEMOTH si to môže dovoliť, kto je GAEREA? Napriek tomu sa „Coma“ pomerne dobre vykúpi s agresívnejšími sekciami, najmä ku koncu. Nemohol som sa však zbaviť prapodivného pocitu, že „Coma“ ma nechytila tak, ako ich predchádzajúce nahrávky. Jedna vec je vyvíjať sa ako spomínaný BEHEMOTH, rúbať žánrové mantinely, ale skladba ako „Wiltered Flower“, ktorá je údajne napísaná ako black metalová balada, kráča po cestičkách, ktoré stmelili kapely ako HARAKIRI FOR THE SKY, či DER WEG EINER FREIHEIT a ďalšie, aby získala väčší ohlas. Nemyslím si, že pomalšia stránka melanchólie je to, kde GAEREA robí svoju dobrú prácu. Pri postupnosti akordov som mal výrazný pocit, kde som to kurwa už počul. Pridanie čistých vokálov bolo chybou. Voľba rozhodnúť sa pre doomový vokálny tón v štýle MY DYING BRIDE pôsobila nepríjemne, pretože to bolo ako amatérska kreácia rozvinutejšieho zvuku. Buď zavrhnú myšlienku čistých vokálov pri ďalších vydaniach, alebo strávia veľa času zdokonaľovaním svojich čistých vokálov. Pochváliť musím bubeníka Diogo Mota, v kapele pôsobí od albumu „Limbo“ v roku 2020, ktorý drží loď GAEREA stále ešte nad vodou. Samostatne dáva skladbám toľko brutality a dynamiky, koľko je fyzicky možné, ale je priškrtený niektorými voľbami pri písaní piesní, najmä keď sa gitary dostanú do stredného tempa. S jednoduchšími melódiami a čistými pasážami, ktoré narúšajú dynamiku, sa „Coma“ tvári skôr tak, ako názov napovedá. Na druhú stranu je skvelým vstupným bodom pre ľudí, ktorí nepoznajú zvuk a predošlú tvorbu skupiny. Hoci ide o príjemnú nahrávku, nedokáže zachytiť to, čo spôsobilo, že predošlé albumy takmer prerazili do nového subžánru moderného black metalu. Nelámem ale palicu nad skupinou, moderná medicína pozná veľa prípadov, keď aj z dlhoročnej kómy sa dá prebrať opäť k plnohodnotnému životu.
NECROBUTCHER666, hodnotenie: 3/5