Po fantastickom „Bloodlust“ a celkom obstojnom „Carnivore“ prichádzajú títo ostrí chalani s troška drsnejším „Merciless“. A ako sa teda k tomu postaviť. Ak sa na to pozriem zoširoka a z nadhľadu, akoby natočili akési best off. Máme tu všetko, čo kapelu definuje. Pekne previazané žánre ako rap a metal, miestami dobré melódie, určitá naliehavosť, naštvaťosť a tvrdosť. A práve toto nové album mi príde oproti minulosti ešte tvrdšie a nahnevanejšie. A ďalej tu máme opäť kopec hostí a jeden pekný cover. Keď to celé zoberiem v kontexte posledných troch albumov, nie je to úplne top, je to však zdravo agresívne a našliapané, ale akosi sa ubralo na svojskej atmosfére, aká bola svojho času na „Bloodlust“. Môžeme na to nazerať, akoby to bolo dáke bilančné „back to the roots“? Aj to môže byť jedna z možností. Skladby sypú a medzi nimi nájdeme aj mimoriadne silné hity ako „Psychopath“ s hosťujúcim Joe Badom či „Drug Lords“, kde zasa vypomohol Max Cavalera. Keď sme pri hviezdnych hosťoch, tak napríklad v trojke „The Purge“ pritvrdíme spolu s George „Corpsegrinderom“ Fisherom a asi najväčším prekvapením je účasť samotného Davida Gilmoura v prerábke „Comfortably Numb“, kde si strihol nejaké gitary. Cover prekvapil úpravou, vôbec nie je zlý a hlavne prekvapil famózny čistý spev Ice T, ten sa refrénu zmocnil s uhrančivou noblesou. Ako celok je to dobré album, klasicky nahnevané a výbušné, ktoré vás nenechá úplne na pokoji. Mne len oproti minulosti tu čosi tak trocha chýba.
ŠTEFAN „PIŠTÍK“ VOJVODÍK, hodnotenie: 3,5/5
