Martinská punková kapela ODPAD sa vracia s novým štúdiovým albumom „Ostrov slobody“, ktorý vychádza po dlhých trinástich rokoch. V čase, keď sa scéna mení a mnohé mená zapadajú prachom, prichádza táto deväť skladbová nahrávka ako výkrik z podzemia – hlučný, autentický a bez kompromisov. Kapela síce neobjavuje nový svetadiel, no už od úvodnej skladby „Agresor“ je jasné, že ODPAD nič zo svojho odkazu nezabudli. Gitary režú, bicie idú naplno a spev zostáva úprimný a bez obalu, presne tak, ako má punk znieť. Texty sú drsné, úderné a stále aktuálne. Či už ide o spoločenskú kritiku, vnútorné frustrácie alebo hľadanie vlastného priestoru v chaotickom svete. Názov albumu nie je len poéziou, ale výstižným opisom toho, čo kapela ponúka, a to miesto, kde sa môžeš na chvíľu vymaniť z manipulácie, konzumnej prázdnoty a predstierať, že revolúcia ešte nie je mŕtva. Hudobne sa kapela pohybuje v známom teritóriu. Je to klasický punk s garážovým zvukom, no počuť, že vekom prišiel aj istý nadhľad. Niektoré pasáže sú melodickejšie, inde zaznie ťažší riff, no stále to drží pohromade. Z môjho pohľadu patria medzi najsilnejšie momenty skladby „Ľudské zvery“, v ktorej sa výrazne ozýva frustrácia zo spoločenskej apatie a „Búrka“, ktorá je ako šprint na záver koncertu, energická, burcujúca, s refrénom, ktorý si zapamätáte. Po rokoch ODPAD dokazujú, že zostarli možno podľa občianskych preukazoch, ale určite nie duchom. Album je surový, priamy a úprimný. Nehrá sa na nostalgickú spomienku ani na mladícku pózu, ale stojí pevne na svojich vlastných skúsenostiach, frustráciách aj nádejach. Nahrávka vychádza zároveň ako predzvesť blížiaceho sa 30. výročia kapely, čo mu dodáva ešte väčšiu váhu. „Ostrov slobody“ nie je len nostalgická spomienka na staré časy. Je to plnohodnotný album, ktorý ukazuje, že punk má čo povedať aj dnes. ODPAD sa nehrajú na trendové vlny, ani sa neprispôsobujú, zostávajú tvrdohlavo svoji. A práve v tom je ich sila. Pre fanúšikov slovenského punku povinnosť, pre ostatných výzva vkročiť do sveta, kde sa ešte stále hovorí priamo.
EDUARD KOPRNA, hodnotenie 4/5
