MÜTTERLEIN – Amidst The Flames, May Our Organs Resound

Bolesť. Cítiť tu mnoho bolesti. Koncepčne vyskladané dielo, ktoré pracuje s dosť neobvyklou tematikou, a to lekárskymi experimentmi v oblasti gynekológie v 19. storočí. A venuje sa v ňom aj obeti tých zákrokov – Anarche Westcottovej, mladej zotročenej černoške. Dosť brutálny námet, ale obdivujem tú ašpiráciu vybrať si takú ťažkú a nekonvenčnú látku. Za všetkým stojí hudobníčka Marion Leclercq a cítiť tam ženský element. A to je dobre. Elektronika robená možno ešte brutálnejšie, avšak s určitým náznakom citu. Môj vzťah k dielu sa rodil zložito. Vadil mi spočiatku vokál a nemohol som sa akosi naladiť na rovnakú vlnovú dĺžku. Chcelo to nejaký čas. Nahrávka nie je veľmi jednoduchá. Hutná beatová elektronika, v pozadí dystopické ozveny a na prvý pohľad chaotické ruchy. Do toho rezavý screamo vokál. Nemusí však všetko byť také, aké sa javí na prvú. Prvá skladba „Anarcha“ je brutálny industriálny náklep. Práve sústredením sa na ňu som si obľúbil zvuk nahrávky a práve ten základ brutálnych techno zvukov a strojovej, basovo znejúcej mašiny mi akosi dodával chuť si to opakovane púšťať. A je dobré, že som to nezavrhol, lebo časom to rastie. Pravdou aj je, že ten vokál nebude sedieť každému, ale postupne som sa naň naladil a do toho chladu tu pasuje. Basový základ sa plazí celou nahrávkou a naň sa postupne nabaľujú rôzne atribúty. V dvojke „Concrete Black“ počuť ženské zbory v pozadí a mohutné klávesové podmazy. V trojke „Wounded Grace“ dôjde aj na jemnejšie a spevnejšie polohy hlasu. V „Ivory Claws“ sa to rytmicky riadne rozbehlo, nadnesene poviem, že až do tanečnej elektroniky. Berte to obrazne. Autorka tu na vás vybalí rôzne žánre ako techno, ambient, post-rock. Z metalu sa čerpá skôr zo sludge ako z blacku. Celé to vyznieva klaustrofóbne, plné utrpenia, zahalené do temných strojových tónov a naštvané na celý svet. Každopádne ide o dosť svojské a originálne dielo, ktoré u mňa vzbudilo rešpekt.

ŠTEFAN „PIŠTÍK“ VOJVODÍK, hodnotenie: 4/5