V dňoch 14. a 15. augusta 2026 sa v priestoroch Kempu Slnečné skaly uskutočnilo druhé pokračovanie festivalu BLASPHEMY OPEN AIR, ktorý do malebného prírodného prostredia opäť pritiahol stovky fanúšikov hard & heavy hudby. V areáli bolo vidieť široký záujem verejnosti naprieč generáciami. Od starých rockerov v rifľových vestách až po mladé rodiny s deťmi, ktoré mali na ušiach ochranné slúchadlá, všetci tvorili jednu veľkú, prajnú rodinu. Atmosféra bola uvoľnená a priateľská, bez zbytočných konfliktov. Aby toho nebolo málo, objednané bolo doslova nádherné letné počasie, slnko pieklo, obloha bola bez mraku a pivo tieklo potokom.
Dvojdňová udalosť priniesla pestrý mix metalu. Piatkový program nasadil latku poriadne vysoko. O rozprúdenie krvi sa postaral zoznam organizátorom ohlásených formácií DETERGENT, ORBITAL DAMAGE alebo čoraz populárnejších thrash metalistov REFORE. Atmosféru zahustili poľskí HORRORSCOPE a temní REALMS OF CHAOS, po ktorých nasledovala doom-gothic stálica DOOMAS zo Slovenska. Domáca BESNA predviedla emotívny, atmosférický set a piatkovú noc uzavrel precízny industriálny thrash v podaní českých MEAN MESSIAH. Energia na pódiu aj pred ním bola cítiť.
Sobota priniesla dlhší program. Kapely vystupovali v poradí: SAWDUST AND MOLD, PLEBS, DESTROY, MACHINA BAPHOMETA, STERCORE, SPHERE, ETTERNA, CATASTROFY, BRUTAL SPHINCTER, LIK, ANGELUS APATRIDA a VARKOCS. Začiatok dňa patril kapelám SAWDUST AND MOLD a PLEBS, ktoré sobotný program festivalu ešte len rozbiehali. DESTROY a MACHINA BAPHOMETA už dokázali rozhýbať prednú časť publika. STERCORE a poľskí SPHERE priniesli tvrdší, hutnejší zvuk. ETTERNA pridala atmosférický, no stále tvrdý moment.
Explózia energie v podaní CATASTROFY znamenala prvé skutočné šialenstvo soboty. Kapela vystúpila s vysokou energiou a precíznym, dobre zohraným setom. Už od prvých tónov bolo cítiť, že publikum na nich čakalo. Frontman dokázal udržať kontakt s divákmi, medzi skladbami striedal krátke, úderné reči a publikum ochotne reagovalo. Formácia pôsobila sebavedomo, profesionálne a zároveň stále undergroundovo. Azda presne tak, ako sa na festival tohto typu hodí. Ich vystúpenie jasne posunulo atmosféru na vyššiu úroveň a pripravilo pôdu pre nasledujúce headlinerské sety.
Po CATASTROFY priniesli totálny bizár a nefalšovanú grindcore párty belgickí BRUTAL SPHINCTER, ktorí kemp premenili na jeden tancujúci chaos. LIK zo Švédska priniesli jeden z najintenzívnejších zážitkov celého festivalu. Ich set bol surový, priamy a emocionálne nabitý. Kapela hrala s maximálnym nasadením, rýchle pasáže striedali ťažké, drtivé momenty a celý výkon pôsobil ako ucelená, temná vlna. Dokázali vytvoriť skutočne hutnú a hypnotickú atmosféru, ktorá na chvíľu úplne pohltila časť festivalového areálu. Ich vystúpenie bolo jedným z tých, o ktorých sa po festivale ešte dlho hovorilo. Silné, autentické a bez zbytočných kompromisov.
Vrcholom soboty a celého festivalu bolo vystúpenie ANGELUS APATRIDA. Španielski thrash metalisti predviedli profesionálny, rýchly a precízny set plný klasík aj novšieho materiálu. Publikum sa počas ich vystúpenia prakticky nezastavilo a atmosféra dosiahla maximum. Kapela hrala s obrovskou energiou, gitarové riffy boli ostré a čitateľné, rytmika pevná a frontman dokázal publikum maximálne rozhýbať. ANGELUS APATRIDA pôsobili ako skúsená zahraničná kapela, ktorá vie, ako sa hrá na open-air, a zároveň si zachovali prístupnosť a kontakt s divákmi.
Záver patril VARKOCS zo Šamorína, ktorí festival uzavreli v dobrom duchu a do zostávajúcich fanúšikov vliali poslednú vlnu energie.
Jedným z najvýraznejších aspektov soboty bol vývoj zvuku. Festival využíval klasickú open-air zostavu s pomerne veľkou PA sústavou a samostatným FOH mixom. Na začiatku dňa bol zvuk ešte výrazne nerovnomerný. Basová zložka bola miestami poddimenzovaná, do popredia vystupovali stredy, gitarové riffy sa v hustejších pasážach strácali. V zadnejších častiach areálu bol navyše počuť slabší tlak a menej detailov. Išlo o typické rozbiehanie systému v otvorenom priestore, kde sa technik ešte len hľadal s akustikou lokality a s jednotlivými kapelami. Pri ETTERNE už bol zvuk výrazne plnší, čistejší a priestorovo lepšie rozložený. Aj v zadnejších častiach areálu bol tlak solídny a detaily dobre počuteľné. Celkovo teda zvuková scéna prešla počas soboty výrazným vývojom, od priemernej, miestami problematickej úrovne na začiatku dňa až po veľmi solídny, festivalový zvuk v hlavných večerných hodinách.
Celkovo festival fungoval dobre. Jedinou výraznejšou výhradou bol slabší výber piva a oproti minulému roku, aj menší výber z jedál. Ponuka bola obmedzená a niektorí návštevníci by určite ocenili väčšiu rozmanitosť. Letný festival je vo svojej podstate magické miesto. Prach vám škrípe medzi zubami, stan hľadáte v tme a záchody testujú limity vašej ľudskej dôstojnosti. A potom je tu už spomínané pivo. Tekutá spása, ktorá má toto celé premeniť na nezabudnuteľný zážitok. Na výčape dominoval desať stupňový mok od hrdého nositeľa mena pohanského boha slnka, hojnosti a pohostinnosti. Meno tohto mýtického božstva evokuje silu, ohne a divoké oslavy. Škoda, že festivalová desiatka má bližšie k mierne horkému jarnému vánku než k búrke na hore Radhošť.
Medzi návštevníkmi festivalu veru veľa vody nenamútil. Hudobní fajnšmekri hľadajúci hutné tóny v hudbe aj v pohári rýchlo pochopili, že s týmto bájnym bohom veľa hriechov nespáchajú. Desiatka je skrátka maratónec, nie šprintér. Nedostane vás do kolien po dvoch pohároch, čo je vlastne v tridsať stupňových horúčavách celkom praktické, ak chcete vidieť aj polnočného headlinera. No kým na etikete sa boh tvári prísne a nekompromisne, v plastovom pohári ponúka skôr priateľské potľapkanie po pleci s textom: „Hlavne sa neopite, čaká vás ešte cesta domov.“ Pivo tak na festivale splnilo svoju historickú úlohu… hydratovalo. Ak od neho nečakáte blesky z jasného neba a božskú manu, poslúži ako spoľahlivý spoločník na prežitie. Na skutočné oslavy pohanských bohov si však nabudúce radšej počkáme pri niečom, čo má o pár stupňov viac. Treba však jasne povedať, že za túto časť hlavný organizátor nemohol, pretože to nebolo v jeho kompetencii. Inak organizácia, program aj atmosféra fungovali solídne.
BLASPHEMY OPEN AIR 2026 na Slnečných skalách sa vydaril. Atmosféra bola autentická a najmä sobota ukázala, že festival má potenciál rásť. Návštevnosť oproti minulému roku výrazne stúpla. Pre fanúšikov tvrdého a extrémneho metalu to bol vydarený dvojdňový víkend, ktorý sa oplatilo absolvovať.
Význam festivalu pre organizátorov však netreba merať len číslami predaných lístkov či výškou dosiahnutého zisku. Podujatie totiž splnilo aj dôležitú sociálnu funkciu, keď dokázalo zmysluplne podchytiť mládež z miest a predmestských častí, ktorá by inak bezcieľne trávila voľný čas na uliciach. Je pravda, že pre prítomných stánkarov táto skupina mladých ľudí nepredstavovala zásadný zdroj príjmov. Napriek tomu je v dnešnej dobe kľúčové vytvárať pre dospievajúcu generáciu bezpečný priestor na zábavu a socializáciu. Ponúknuť im alternatívu voči nude a dať ich voľnému času jasný obsah je investícia, ktorej celospoločenský prínos ďaleko presahuje okamžitý ekonomický profit.
Text: Eduard Koprna
Foto: Mjöllnir Photography
