Na obálke čísla 58 budú POWERWOLF.
Hudba má zložitú štruktúru, ktorá vyzerá ako hustá, miestami až nepreniknuteľná pavučina utkaná z jemných strieborných vlákien a v nich pulzuje večný život. Môžete ju počuť, vnímať, cítiť jej slabé, alebo silnejúce záchvevy ako spenený morský príboj rozbíjajúci sa o ostré, čierne skaliská. Hudba je hmotná energia, ktorú do rúk možno uchopiť vtedy, keď siahnete po gitare a prstami prejdete po oceľových strunách, z ktorých zasršia modravé iskričky.
Gitarista Matthew Greywolf nám ochotne otvoril ťažkú dubovú bránu do starobylého hradu, ktorý obývajú členovia POWERWOLF už pätnásť rokov a pravidelne z neho vyrážajú do okolia a vzdialených krajín, aby ich ako rozbesnená svorka vlkodlakov dobývali svojou údernou, nesmierne melodickou a hlavne nákazlivou hudbou. Keď z prastarej veže hradu zaznie mohutný poryv organovej hudby, vedzte, že za klávesmi už sedí Falk Maria Schlegel a spoza mreží hradnej brány sa vyvalí mohutný gitarový výbuch bratov šedých vlkov, podporovaný presnou ničivou delostreleckou paľbou Roela van Heldena.
Výročný album Best Of The Blessed skrýva v sebe nejedno prekvapenie, ktoré Attila Dorn odhalí hlasom schopným rozozvučať majestátne útroby La Scaly a na prach rozdrviť mohutné hradby pradávneho Jericha. Armáda noci opäť vyráža do boja a z krvavých kalichov bude piť vašu životodarnú tekutinu.
A práve POWERWOLF zdobia obálku čísla 58, ktoré vychádza už o pár dní. Titulný rozhovor sa však nezaoberá len výročným neštandardným výberovým albumom, ale dozviete sa v ňom aj mnoho iných informácií, o ktoré sa s nami podelil gitarista Matthew Greywolf. Napríklad porovnal spôsob nahrávania albumov pred rokmi so súčasnosťou: „Pamätám si, že album Return From the Bloodred sme nahrávali na pás na analógovej mašine, čo bol vtedy samozrejme úplne iný spôsob práce. Nebolo žiadne editovanie, „neposkakovali sme dookola“ kvôli jednotlivým častiam skladieb, nebolo žiadne „skopíruj a prilep“, čo v podstate nemáme radi ani v dnešnej dobe a snažíme sa tomu vyhýbať. Celý prístup bol skrátka trochu iný ako dnes, keď máš digitálne nahrávacie zariadenie. A štúdio, ktoré sa vtedy podobalo na továreň, môže dnes vyzerať aj ako tvoja útulná obývačka s veľmi drahým počítačom.“ Viac sa dočítate v novom čísle.