Písal sa rok 2002 a na svetovej scéne chýbal čerstvý závan metalovej hudby umne spojenej s hardcore. V tom sa ako blesk z jasného neba alebo skôr z horúceho pekla, zjavila nahrávka „Perseverance“ od budúcich hviezd žánru – HATEBREED. Kapela, fascinujúca neskutočným potenciálom, či už na nahrávkach alebo na pódiách. Prešlo 18 rokov a HATEBREED sa stali pojmom svetovej metalovej hudby. Spevák Jamey Jasta je už od svojej mladosti rešpektovanou osobnosťou scény, neúnavne ženie svoje kroky a aktivity vpred na podporu žánru, scény a metalovej hudby všeobecne. HATEBREED sú akoby IRON MAIDEN hardcore metalu. Keď si poslucháč pustí ktorúkoľvek nahrávku, sú ľahko rozpoznateľní na základe jedinečného štýlu plného hrubých riffov spojených s Jastovým „sekaným“ spevom. Ôsmy album je v znamení veľkého očakávania, či sa skupina posunie aj do iných hudobných vôd, alebo ostane vo svojej „komfortnej“ zóne. Hneď po prvých Jastových frázach, v spojení s hutným zvukom gitár, je jasné, že HATEBREED nesklamú skalných fanúšikov a do svojho ostnatého tábora nevpustia priaznivcov v tomto prípade „zbytočného“ hudobného progresu. Gitaristi Frank Novinec a Wayne Lozinak „to lámu všetko cez koleno“ a servírujú typické „hate menu“. Basák Chris Beattie s bubeníkom Mattom Byrneom sú za tie roky zohraná dvojica a jedna z najlepších „rytmík“ žánru. Polhodina lekcie z moderného hardcore metalu ubieha v rýchlom tempe skladieb plných masívnych riffov a motivačných refrénov. Čaro tejto kapely je hlavne v neuveriteľnej podmanivosti repertoáru, aj keď v podstate sa celá hudobná prezentácia „točí“ okolo preverených riffov a hudobných postupov. Pri tejto kapele to ale vôbec nevadí, lebo pri počúvaní novej tvorby cítiť, ako pot steká po tvárach hudobníkov, svaly sa napínajú pri každom riffe a hlasivky „krvácajú“ v každom refréne. Práve táto pravdivosť tvorby HATEBREED nenechá fanúšika chladným. Hardcore still lives! …a to nie je fráza, kým budú existovať, tvoriť a koncertovať práve takéto skupiny, žáner hardcore „nezomrie“.
FILIP GLOCKO, hodnotenie: 4,5/5
