Keď mi na mail pípla správa z vydavateľstva Season of Mist o tom, že grécka kapela NIGHTFALL sa po dlhých rokoch konečne rozhýbala, bol som celkom prekvapený. Potešený, ale hlavou mi prebehli rozporuplné myšlienky, s čím aktuálne kapela príde. Za svoju bohatú kariéru (od roku 1991) „povystrájali“ toho v celku dosť. Kapela mňa osobne dostala svojím ťažkotonážnym albumom „Macabre Sunsets“ (1993), no odvtedy pretieklo veľa vody v riekach Styx či Acheron a Cháron povymieňal zopár zodratých lodí a kapela si povypúšťala albumy rôznych typov a kvality. Preto som bol sám zvedavý, čo pre mňa znamená kapela NIGHTFALL v roku 2020 (album však aktuálne vychádza až 5. marca 2021). Kapela v poslednom období prešla procesom výmeny zostavy, procesom viacerých návratov do zostavy a po dlhých ôsmych rokoch vydáva svoj desiaty (výročný, na 30-te narodeniny) štúdiový album. Novinka dostala názov „At Night We Prey“, tvorí ju (ako inak) desať skladieb s celkovou dĺžkou niečo málo cez ¾ hodiny. Základ zostavy stále tvorí basgitarista a spevák Efthimis Karadimas, navrátilec Michalis Galiatsos (gitara), ďalší navrátilec (tentokrát na gitare) Kostas Kyriakopoulos a „nováčik“ na bicích Fotis Benardo (NECROMANTIA, ex-SEPTICFLESH, ex-NIGHTRAGE a iné). „At Night We Prey“ hudobne začína niekde tam, kde končil album „Cassiopeia“ (22.01.2013), teda pri symfonickom death metale. Len je to akési vyspelejšie, hutnejšie, pompéznejšie. Možno veľa napovie, že kapela sa po dlhých rokoch vrátila k svojmu pôvodnému logu. Veteráni, zase nedúfajte, že to bude ako „Macabre Sunsets“ alebo „Athenian Echoes“, tá doba je už dávno preč, ale myslím, že tento album má akési návratové tendencie. Možno treba ešte doplniť, že za občasnými ženskými vokálmi sú Eleni a Souzana Vougioukli, o ktorých určite budeme ešte počuť a to nielen v súvislosti s ďalšou kapelou ROTTING CHRIST. Každopádne tento album, ktorý vychádza ako CD-digipak, LP-viaceré farby a digitálne, určite nebude patriť iba do rúk a uší milovníkov symfonického death metalu, ale verím, že osloví širšiu death metalovú obec. Všetko fajn, až na ten obal (tie obaly kapele moc nešli nikdy – aspoň podľa mňa).
MIROSLAV „KREMATOR“ GALGÁNEK, hodnotenie: 4,3/5
