Je to síce otrepané klišé, ale výstižnejšie sa to povedať nedá. SEPTICFLESH nastavujú zrkadlo spoločnosti. A čo tá spoločnosť v zrkadle uvidí? Moderného primitíva. Práve taký názov dostal jedenásty štúdiový album gréckych symfonikov. Oficiálny dátum vydania „Modern Primitive“ je stanovený na 20. mája. Dovtedy vám viac o novej hudbe v nasledujúcom rozhovore povie gitarista a jeden z hlavných skladateľov Christos Antoniou.
Niektorí muzikanti pandémiu vnímali ako šancu venovať viac času skladaniu hudby, iní zas ako čas dať si od nej pauzu. Zmenil sa nejako váš vzťah k hudbe počas pandémie, keď sa nemohlo ani koncertovať?
Počas tohto obdobia som okrem prác na novom albume SEPTICFLESH mal aj vlastné projekty. Písal som hudbu pre jeden dokument a teraz píšem hudbu pre videohru Mandragora. Boli sme teda veľmi produktívni, využili sme všetok čas v náš prospech, veľa sme pracovali, dokonca viac než predtým a veľmi nám to pomohlo. „Codex Omega“ je dobrý album a mali sme obavy, či sa nám podarí prekonať ho. Teraz mám ale pocit, že sa nám to podarilo.
Keď sme sa rozprávali pred dvoma rokmi, spomínal si, že pracuješ, na jednom tajnom projekte, o ktorom si vtedy nemohol viac povedať. Týkalo sa to teda skladania hudby pre dokument a videohru?
Robil som ešte aj na hudbe pre jeden grécky seriál, ktorý by mali vysielať v telke. Čo sa týka hudby pre videohru, na tom budem ešte niekoľko rokov robiť, je to dlhodobejší projekt. Dokument, ku ktorému som robil hudbu, by mal vyjsť na konci leta. Počas pandémie som mal obavy, ako budem žiť a nikto nevedel ako dlho toto všetko potrvá, preto som sa snažil byť čo najviac zaneprázdnený. Celý svet sa ocitol vo veľmi zlej situácii.
Od vydania „Codex Omega“ prešlo päť rokov. Zdá sa to ako dlhá pauza medzi albumami, ale pomedzi to ste ešte vydali živák „Infernus Sinfonica MMXIX“. Mali ste teda dostatok času na novinku „Modern Primitive“?
Myslím, že sme mali dostatok čau, povedal by som, že sme mali presne akurátny čas na zloženie nového albumu. Nedá sa pracovať s nekonečným množstvom času, niekedy ide čas proti tebe. Stále sa snažíš opravovať aj to, čo sa nedá opraviť. Tomuto albumu sme venovali dostatok času, veľa sme experimentovali, zisťovali sme si veľa informácií, prišli sme s množstvom nápadov. Bol ideálny čas na tento album.
Časovo išlo teda všetko podľa plánu alebo ste čelili aj nejakým nečakaným prekvapeniam, omeškaniam atď.?
Problémom bol COVID. Niektoré veci sme museli poposúvať. Posúvalo sa nám nahrávanie s orchestrom, nahrávanie v štúdiu, mix vo Švédsku,… Tieto situácie nám spôsobovali obavy, ale inak bolo všetko v poriadku. Pri pandémii nikdy nevieš, čo bude, ťažko sa plánuje. Všetko, čo má niečo spoločné s plánovaním, sme museli nejako posúvať.
Prejdime teraz priamo k novinke. Už z názvu albumu a skladieb je zrejmé, že tematicky sa venujete kritike a až opovrhovaniu spoločnosťou. Takto v súčasnosti vidíte svet?
Áno. Hlavnou myšlienkou albumu je uvedomenie si, že napriek tomu, že ľudstvo je na tejto planéte už tisícky rokov a prešlo obrovským vývojom, niekde hlboko vnútri si stále nesieme silné prvky primitívov, ktoré pravdepodobne spôsobia náš pád. Prejavujú sa v čase krízy, akou je pandémia alebo teraz vojna. Človek je schopný neuveriteľných vecí, ale rovnako sme schopní zničiť seba samých. Toto je súčasťou našej modernej éry. Namiesto toho, aby sme sa vyvíjali vpred, čelíme krízam, ktoré pre nás môžu byť fatálne. Niektoré veci, ktoré si ani nevieme predstaviť, sa môžu stať v budúcnosti. Po pandémii prišla vojna. Jediné, čo ešte chýba, sú jadrové zbrane. Sme toho schopní. Namiesto toho, aby sme svet robili lepším, robíme ho horším.
Všetci sme už čakali, kedy skončí pandémia a vrátime sa do normálu, a potom prišla vojna. Teraz zasa dúfame, že vojna skončí a opäť sa vrátime do normálu, ale ako hovoríš, stále nás môže prekvapiť, čo naša primitívnosť ešte prinesie.
Keď zahodíme rúška, ktoré sú príznačné pre túto dobu, ukážeme svoju pravú primitívnu tvár. Veď si videla, ako sme reagovali počas pandémie. S vojnou sa sociálne siete zahlcovali informáciami, z pravdy sa stala lož a z lží sa stala pravda. Zažívame krízu. Fandím vede a technike, ale veľmi jednoducho sa dá zneužiť na našu skazu.
Tým, že je dnes taká dostupná, majú k nej prístup všetci – či už s dobrými alebo zlými úmyslami. Ale teraz na veselšiu nôtu, čo je zvuk vášho nového albumu. Musím povedať, že na mňa pôsobí oveľa teatrálnejšie, živšie až 3D a výborne korešponduje s témou a emóciou albumu.
Každý album je pre nás jedinečný a je to výzva. Vždy sa snažíme nájsť spôsob, ako docieliť zvuk, ktorý nás posunie ďalej. Od predchádzajúceho albumu sme sa opäť posunuli. Súhlasím, že je viac teatrálnejší, povedal by som, že aj temnejší, ale to vychádza priamo z nás a prirodzene. Naša inšpirácia nemá hraníc, vždy sa snažíme rozvíjať nápady a zvuk tak, aby sme sa neopakovali. Samozrejme náš štýl nemôžeme drasticky zmeniť, len aby sme zneli úplne inak, ale povedal by som, že cieľom hudobníka má byť vytvoriť niečo iné. Nebudem posudzovať, či je to dobré alebo zlé. Môj názor je vždy taký, že náš najnovší album je najlepší album, aký sme kedy spravili. Spravili sme niečo, čo je iné ako „Codex Omega“.
To hej, ale na druhej strane ako hovoríš, ponechali ste si vlastnú identitu a už po prvých sekundách je jasné, že počúvame SEPTICFLESH.
Áno, ale zároveň tým, že máme troch skladateľov v skupine, pomáha nám to neopakovať sa. Každý sme iný, prichádzame s inými nápadmi, ktoré nejakým spôsobom idú dokopy a toto je výsledok. Nemôžem povedať, že skladanie by nám išlo ľahko, veď sme ani nevydali tak veľa albumov, ale keďže nechceme zložiť niečo neúprimné a nechceme albumami len tak vypĺňať prázdne miesta, vždy sa snažíme zložiť album, ktorý má identitu a má čo povedať. Tým, že nás skladá viacero, hádame sa, ale tento oheň poháňa našu inšpiráciu. Strach z toho, že neprekonáme náš predchádzajúci album, dodáva našej hudbe jedinečnosť. Tiež pomáha množstvo nápadov. Možno v iných skupinách, kde je len jeden skladateľ, napokon dopadneš tak, že sa začneš opakovať. Umenie je nevyspytateľné. Tvoríš, aby si sa vyjadril a aby si dal možnosť svojim poslucháčom ponoriť sa do snov.
Napríklad taká „Coming Storm“ dokonale kreslí obrazy v hlave a doslova evokuje prichádzajúcu búrku.
Tú skladbu som zložil ja. Je to veľmi komplexná vec, odkazuje na balans v prírode. Prvá polovica je veľmi chaotická a v druhej polovici sa to vybalansuje. Je to asi najzložitejšia skladba, akú sme spravili, ale som na ňu veľmi pyšný.
Po dlhých rokoch ste zmenili vydavateľstvo. Presťahovali ste sa k Nuclear Blast. Čo vás viedlo k zmene?
Season of Mist sú pre nás veľmi dôležití, stáli pri našom comebacku a veľa do nás investovali. Svojim spôsobom nás táto spoločnosť spravila viac prístupnými poslucháčom. Ale v živote to býva tak, že raz dôjdeš do momentu, keď musíš spraviť nepríjemné rozhodnutie, ak sa chceš pohnúť vpred. A to je evolúcia. Chceme sa ďalej rozvíjať a Nuclear Blast je najväčšia metalová spoločnosť. Ich ľudí poznáme už roky a oni s nami rátali. Vnímali nás ako svoju prioritu. Keď sa pozrieš na skupiny, ktoré sú pod nimi, točí sa ti z toho hlava, ale my sa nebojíme. Urobíme maximum pre našu hudbu. Nuclear Blast nám veria, veľa nám pomáhajú. Máme pocit, akoby sme s nimi spolupracovali už roky, tešíme sa na spoločnú budúcnosť. Samozrejme Season of Mist sme vďační za všetko, čo pre nás urobili.
Čo je ten „krok vpred“, ktorý chcete s Nuclear Blast dosiahnuť?
Našim limitom je nebo. Stále sa chceme rozvíjať. Čo bude v budúcnosti nevieme. Z našej strany spravíme všetko, čo je v našich silách, aby sme vytvorili niečo, čo má zmysel pre nás. Nechceme tvoriť niečo, čo nevychádza priamo z nášho srdca. Myslím, že stále máme ešte čo ukázať a na tejto ceste chceme pokračovať.
BARBORA STUCHLÍKOVÁ
